Aktuality SHMU

Pri sledovaní a hodnotení sucha a jeho dopadov je dôležitá komunikácia a spolupráca s odbornou i širokou verejnosťou. Z tohto dôvodu SHMÚ zorganizoval seminár zameraný na informovanosť a spoluprácu s odborníkmi z oblasti poľnohospodárstva, ovocinárstva a lesníctva.

Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C v porovnaní s predindustrálnym obdobím (1880 – 1910) si bude, podľa záverov najnovšej špeciálnej správy Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC), vyžadovať rýchle, ďalekosiahle a celkom určite bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch fungovania spoločnosti. Obmedzenie oteplenia nie o 2 °C, ale o 1,5 °C by pritom podľa IPCC malo mať významný prínos pre ľudí a prírodné ekosystémy a mohlo by ísť ruka v ruke so zabezpečením udržateľnejšej a spravodlivejšej spoločnosti, uvádza sa v tlačovej správe panelu, ktorý v priebehu soboty (6. októbra 2018) ukončil rokovania o komplexnom zhodnotení dôsledkov oteplenia planéty o 1,5 °C a 2 °C na ľudskú spoločnosť a prírodné spoločenstvá a predstavil opatrenia, ktoré krajiny budú musieť v najbližších rokoch a desaťročiach prijať, aby odvrátili uvedené kritické hodnoty globálneho oteplenia.

V priebehu prvých septembrových dní (v období od 1. do 4. septembra) sme predovšetkým na západnom Slovensku, a neskôr aj v regióne Abova a Gemera, zaznamenali mimoriadne vysoké denné a viac-denné (2- a 5-denné) úhrny atmosférických zrážok. Na niektorých meteorologických staniciach spadlo v priebehu prvých štyroch septembrových dní množstvo zrážok ekvivalentné troj- až štvornásobku priemerného septembrového mesačného úhrnu zrážok. Mimoriadnosť tejto situácie nakoniec potvrdzuje aj skutočnosť, že na pomerne veľkom počte staníc boli prekonané historicky najvyššie denné, predovšetkým však 2- a 5-denné sumy úhrnov atmosférických zrážok pre mesiac september alebo dokonca obdobie celého kalendárneho roka.  

Práve v týchto dňoch, od 3.9.2018 do 7.9.2018, sa koná každoročné Stretnutie Európskej meteorologickej spoločnosti (EMS) - Európska konferencia pre aplikovanú meteorológiu a klimatológiu. Ústrednou témou tento rok je Počasie a podnebie: globálna zmena - lokálne riziká. Tento rok sa konferencia koná na Corvinus University v Budapešti v Maďarsku.

Dňa 12.7.2018 uskutočnili pracovníci SHMÚ spolu s kolegami z VÚPOP (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy) terénne merania teploty a vlhkosti vzduchu na rôznych miestach v Bratislave s cieľom zistiť priestorové rozloženie mestského ostrova tepla na území nášho hlavného mesta. Tento výskum bol uskutočnený v rámci projektu APVV-15-0136 "Vplyv nepriepustného pokrytia pôdy na klímu miest v kontexte klimatickej zmeny".

O klimatologických podmienkach počas jari sme vás informovali na našej stránke ešte na konci júna. Ako mimoriadne teplé skončili mesiace apríl a máj, čo sa odrazilo aj na poľnohospodárskych plodinách.

Teplota vzduchu

Jar 2018 bola na území Slovenska teplotne mimoriadne nadnormálna, s priemernou územnou odchýlkou +2,7 °C v porovnaní s normálom 1961-1990 (dT v intervale od +1,9 °C v Somotore do +3,6 °C v Žihárci). V porovnaní s teplejším normálom 1981-2010 hodnotíme jar ako teplotne silne nadnormálnu s priemernou územnou odchýlkou +2,1 °C (dT v intervale od +1,2 °C v Ružomberku do +2,9 °C v Žihárci). V novodobej histórii meteorologických meraní sme zaznamenali túto jar dva rekordne teplé mesiace za sebou apríl i máj. Oba tieto dva mesiace boli teplejšie ako doterajšie rekordy. Jar 2018 bola teplejšia v Hurbanove o 2,8 °C v porovnaní s normálom 1961-1990 a o 2,1 °C teplejšia ako normál 1981-2010. Najviac letných dní (tmax>=25 °C) sme zaznamenali na meteorologickej stanici Podhájska (37), najviac tropických dní (tmax>=30 °C)  sme zaznamenali na meteorologickej stanici Somotor (7).

V posledných dňoch sme boli na Slovensku svedkami viacerých situácií, kedy pri búrkach spadlo vo veľmi krátkom čase (niekoľko hodín) významne veľké množstvo zrážok, v niektorých lokalitách dokonca porovnateľné s celkovým júnovým (mesačným) úhrnom zrážok. V stredu, dňa 6. júna 2018, sa v Bratislave (a aj v ďalších oblastiach na západnom Slovensku) v popoludňajších až podvečerných hodinách vyskytli intenzívne zrážky, ktorých následkom bolo zatopenie viacerých miestnych komunikácií. Za 24 hodín spadlo napríklad v Bratislave na Kolibe 53,8 mm zrážok, v Bratislave na letisku 44,4 mm alebo v Čunove 55,7 mm. Veľa zrážok spadlo ojedinele aj inde, napr. v Žihárci 60,5 mm alebo v Jakubove na Záhorí 65,5 mm, prípadne v priestore južne od Nitry pravdepodobne aj viac ako 100 mm (ide však len o odhad na základe systému INCA; Obr. 1). Na niektorých miestach dosiahla intenzita krátkodobého dažďa aj viac ako 15 až 20 mm/15 min, čo je hodnota, ktorá sa v priestore Bratislavy vyskytuje v priemere s pravdepodobnosťou opakovania len raz za 10 až 20 rokov.

V dňoch 5. - 6. júna 2018 v Dvoroch nad Žitavou sa Slovenský hydrometeorologický ústav zúčastnil na 7. ročníku Celoslovenských dňoch poľa, ktoré sú najväčšou odbornou poľnohospodárskou výstavou na Slovensku. 

Rok 2017 ako celok bol na Slovensku veľmi až mimoriadne teplý (predovšetkým na západnom Slovensku) a z pohľadu množstva atmosférických zrážok bol v rámci normálu. V teplom polroku sa vyskytlo päť výraznejších vĺn horúčav, a to predovšetkým v druhej polovici júna a na prelome júla a augusta 2017. K pozoruhodným poveternostným a klimatickým anomáliám patril studený až veľmi studený január 2017 (piaty najchladnejší aspoň od roku 1961), ďalej druhý najteplejší marec, ale napríklad aj veľmi až mimoriadne vlhký apríl a mimoriadne vlhký september 2017, ktorý podstatne zvrátil (spolu s nasledujúcimi mesiacmi), nepriaznivú bilanciu atmosférických zrážok a na západnom Slovensku aj rozvoj závažného sucha.