Aktuality SHMU

Slovenský hydrometeorologický ústav monitoruje kvalitu podzemnej vody v takmer 600 objektoch štátnej hydrologickej site (467 sond a 124 prameňov). Vzorkovanie (meranie) kvality podzemnej vody ústav robí od roku 1982 jeden až štyrikrát ročne.  Laboratóriá následne analyzujú široké spektrum parametrov (viac ako 200).

Podľa predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie o stave globálnej klímy v roku 2020 (WMO Provisional Report on the State of the Global Climate 2020) dlhodobé trendy, ako aj dopady spojené so zmenou klímy, významne ovplyvňovali globálnu klímu aj v roku 2020, ktorý je na ceste stať sa jedným z troch najteplejších rokov v histórii meraní. Obdobie rokov 2011 – 2020 bude rekordne najteplejšou dekádou, pričom podľa WMO sa šesť absolútne najteplejších rokov za posledných aspoň 140 rokov vyskytlo po roku 2014. Extrémne počasie v priebehu roka 2020 pritom významne znásobuje negatívne dopady COVID-19.

November 2020 – Na väčšine územia teplotne normálny, vo vysokých polohách mimoriadne nadnormálny  a zrážkovo podnormálny.

V piatok, 27. novembra 2020, sa dvadsaťšesť národných meteorologických služieb (NMS) rozhodlo posilniť spoluprácu s cieľom zlepšiť krátkodobé predpovede počasia a poskytnúť kvalitnejšie služby pre verejnosť. Svet modernej meteorológie otvára novú stránku svojej histórie. Nastal čas prehĺbiť a rozšíriť medzinárodnú spoluprácu a zabezpečiť tým najlepšiu možnú podporu spoločenských činností a aktivít.

V  októbri 2020 sme zaznamenali výrazné zvýšenie vodných hladín takmer na všetkých tokoch, naprieč celým územím Slovenska, s dosiahnutím 1. až 3. stupňov povodňovej aktivity.

Už onedlho sa začne obdobie meteorologickej zimy, ktorú tvoria kalendárne mesiace december, január a február. Pri tejto príležitosti sme pripravili stručný retrospektívny pohľad do najmrazivejších kalendárnych mesiacov, ktoré boli na území dnešného Slovenska zaznamenané meteorologickými meraniami. Môžeme si tak priblížiť a skôr narodení aj zaspomínať na nefalšované arktické „zovretia“, výskyt ktorých u nás v súčasnej klíme už nie je samozrejmosťou.

Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a Slovenským hydrometeorologickým ústavom predstavuje webovú aplikáciu dnesdycham.sk s cieľom zvyšovať povedomie verejnosti v oblasti kvality ovzdušia na Slovensku.

Útvar hlavnej architektky hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, a ďalšími partnerskými mestami Paríž, Bilbao a Manchester, ako aj s prestížnym Fraunhofer Institut z Nemecka, publikoval začiatkom novembra tohto roku rozsiahlu analytickú monografiu – Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy. Nový klimatický Atlas Bratislavy, ktorý je výsledkom rozsiahlej spolupráce v rámci európskeho projektu Klimaticky prispôsobivé mestá a infraštruktúry (Climate Resilient Cities and Infrastructures – RESIN), prináša detailné hodnotenie citlivosti a zraniteľnosti (aj rizík) jednotlivých mestských častí Bratislavy na vybrané prejavy zmeny klímy na Slovensku, vrátane nepriaznivých vplyvov extrémnych vĺn horúčav a intenzívnych prívalových zrážok na obyvateľstvo, cestnú infraštruktúru a budovy. Na príprave Atlasu sa autorsky spolupodieľal aj Slovenský hydrometeorologický ústav (Odbor Klimatologická služba). Publikácia je verejnosti dostupná v digitálnej verzii na stránke Magistrátu hlavného mesta Bratislavy.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo svojej nedávnej správe o Stave klimatologických služieb za rok 2020 (State of Climate Services 2020 Report) uvádza, že za posledných 50 rokov bolo viac ako 11 000 prírodných katastrof (79 % z celkového počtu) spojených s nepriaznivým prejavmi počasia a klímy, pričom si dohromady vyžiadali 2 milióny úmrtí (56 % všetkých úmrtí spôsobených prírodnými pohromami) a hospodárske straty/škody boli vyčíslené na 3,6 biliónov amerických dolárov (75 % všetkých škôd). Zatiaľ čo priemerný počet úmrtí zaznamenaných pri jednotlivých prírodných katastrofách sa v období rokov 1970 až 2019 znížil o jednu tretinu, počet zaznamenaných katastrof sa naopak zvýšil až päťnásobne a hospodárske straty sa podľa novej multi-sektorovej analýzy zvýšili až sedemnásobne. V období poslednej dekády (2010-2019) vzrástol celkový počet prírodných katastrof spôsobených extrémnym počasím a klímou o 14 % v porovnaní s poslednou dekádou 20. storočia (1991-2000).

Práve sme sprístupnili web stránku SHMÚ optimalizovanú pre mobilné zariadenia.  Ponúkame tak dáta a údaje pre širší okruh priaznivcov v ľahko dostupnom a zrozumiteľnom formáte.