Aktuality SHMU

Na náš Youtube kanál sme pridali nové video. Generálny riaditeľ SHMÚ Martin Benko predstavuje produkt, ktorý prináša vyššiu hodnotu predpovedí.

Vážená odborná a laická verejnosť!

Dovoľujeme si Vám predstaviť prvé tohtoročné monotematické číslo Meteorologického časopisu, ktoré vyšlo v júli 2020.

Aktuálna správa hodnotiaca predpokladaný vývoj budúcej globálnej klímy (The Global to Decadal Climate Update), spracovaná meteorologickou službou Spojeného kráľovstva (Met Office), poskytuje výhľad na globálnu klímu pre obdobia nasledujúcich piatich rokov (2020-2024) s cieľom poskytnúť čo najnovšie a najpresnejšie odborné informácie.

Nedávno sme informovali o novom ansámblovom predpovednom systéme s vysokým rozlíšením ALARO - Limited Area Ensemble Forecasting (A-LAEF), ktorý sme vyvinuli v rámci regionálnej spolupráce pre numerické modelovanie na ohraničenej oblasti v strednej Európe (RC LACE). Podrobný popis tohoto systému nájdete TU.

V roku 2019 sa na našom území vyskytlo niekoľko situácii s veľmi veľkými krúpami (s priemerom 5 cm a viac). Tie najväčšie mali priemer 8 cm a padali 27. júna 2019 v Košiciach. Sú to zatiaľ najväčšie zdokumentované krúpy na Slovensku v modernej histórii pozorovaní. Aj vzhľadom na tieto udalosti sme sa na základe dostupných dát rozhodli bližšie pozrieť na výskyt veľkých krúp (s priemerom 2 cm a viac) na území Slovenska. Vychádzali sme z dát z rokov 2007 až 2019, čo je pomerne krátky rad, no postačujúci na niekoľko základných štatistických vyhodnotení a porovnaní v rámci jednotlivých regiónov.

Doterajší priebeh júnového počasia je typický výskytom vhodných podmienok pre tvorbu silných búrok a s nimi spojených nebezpečných prejavov. Z hydrologického hľadiska sú dôležité predovšetkým zrážkové úhrny a s nimi spojená odozva v dotknutom povodí. V posledných týždňoch sme svedkami častého výskytu prívalových povodní (bleskových povodní, angl. flash floods) v rôznych regiónoch Slovenska. V týchto prípadoch zaznamenávame povodňové úkazy aj mimo vodných tokov – bahnotok, stekanie vody zo svahov, zatápanie pivníc, podchodov či podjazdov.

Od roku 2004 si každý rok,  29. júna, pripomíname „Deň Dunaja“. Tok Dunaja a jeho povodie predstavujú hodnotný a jedinečný ekosystém, ktorý poskytuje prostredie pre veľmi rôznorodú faunu a flórou, spája obyvateľov až 19 krajín Európy, aj preto je jedným zo základných pilierov formovania kultúrno-spoločenských, hospodárskych a obchodných vzťahov.

V uplynulých júnových dňoch sme si pripomenuli 55 rokov od ničivých povodní na Dunaji, spojených s pretrhnutím ochranných hrádzí a následným zatopením Žitného ostrova, evakuáciou obyvateľstva a vysokými materiálnymi škodami. Informácie o  povodni v roku 1965 boli zdokumentované slovenskými vodohospodármi a hydrológmi vo viacerých odborných publikáciách. Táto povodeň bola najväčšou povodňou na Dunaji z hľadiska celkového objemu povodňovej vlny. Dĺžkou trvania nemala táto povodeň v histórii obdobu. Povodňová situácia trvala v Bratislave od marca do júla 1965.

Vysoké úhrny zrážok v dňoch 19.6.-22.6. na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch, a nasýtenosť povodí z početných lokálnych búrok vyskytujúcich sa v predchádzajúcich dvoch týždňoch spôsobili počas víkendu nárast vodných hladín viacerých slovenských tokov, ktoré dosiahli miestami stav zodpovedajúci 1. a 2. stupňu povodňovej aktivity (SPA).

Vlhké nestále a daždivé počasie s výskytom intenzívnych búrok trvá na našom území už približne dva týždne. V budúcom týždni by sa situácia mala zmeniť a zrážok by už malo byť menej.