Aktuality SHMU

Slovenská meteorologická spoločnosť pri SAV a Slovenský hydrometeorologický ústav rozbieha sériu odborných prednáškových popoludní určených širokej verejnosti.

Počas takej dlhej doby, akou je rok, sa v počasí vyskytne každoročne viacero zaujímavých situácií. Niekedy je ich viac a niekedy menej. Tento článok nemá ambíciu pokryť všetky zaujímavé udalosti, ktoré sa vyskytli v počasí na území Slovenska v roku 2018, pokúsili sme sa však v krátkosti zhrnúť aspoň niektoré z nich.

Po vianočnom oteplení, ktoré sa najviac prejavilo na juhozápade Slovenska a najmenej v niektorých uzavretých dolinách a kotlinách na strednom, prípadne východnom Slovensku, bude relatívne teplé počasie pokračovať aj na prelome rokov 2018 a 2019. Príchod výraznejšieho ochladenia očakávame postupne až v prvých dňoch roka 2019.

V nasledujúcej analýze prinášame predbežné hodnotenie vývoja sucha (meteorologického a pôdneho) a jeho dopadov v kontexte teplotných a zrážkových pomerov na Slovensku v roku 2018. Ako sme informovali v predošlej správe o stave klímy, rok 2018 skončí na Slovensku z hľadiska teploty vzduchu ako mimoriadne až extrémne teplý a je veľmi pravdepodobné že bude 1. až 2. najteplejší od začiatku 20. storočia (v Hurbanove od roku 1871). Okrem mimoriadne teplých podmienok (ako teplotne nadnormálne skončili všetky ročné sezóny a okrem februára a marca zatiaľ aj všetky mesiace v roku 2018; na priloženom obrázku sú územné odchýlky teploty vzduchu na Slovensku pre jednotlivé mesiace a sezóny v roku 2018) vývoj sucha v tomto roku významne podporil aj sporadický výskyt výdatnejších plošných zrážok a ich prehlbujúci sa deficit, predovšetkým na východnom a severozápadnom Slovensku. Sucho sa pritom v tomto roku premietlo aj do významných strát výnosov niektorých plodín (najmä v okresoch Rimavská Sobota, Michalovce, Košice – okolie a Nové Mesto nad Váhom).

Vianočné oteplenie - singularita, ktorá sa potvrdí aj v roku 2018.

Ako sme informovali v jednom z predošlých článkov, v súvislosti s rastom globálnej a regionálnej teploty vzduchu a množstva vodnej pary v troposfére, rastie aj pravdepodobnosť a frekvencia výskytu mimoriadne až extrémne vysokých denných a viacdenných úhrnov atmosférických zrážok. Tento fakt potvrdzujú nielen pozemné či satelitné merania, ale je fyzikálne konzistentný aj s teóriou, popisujúcou dynamické procesy spojené s tokmi vlhkosti v atmosfére a genézou atmosférických zrážok. Teória pritom uvádza, že teplejšia atmosféra, vyššia teplota povrchu oceánov a pevnín vedú nielen k vyššiemu výparu vody z ich povrchu, ale aj k schopnosti samotnej atmosféry zadržiavať väčšie množstvo vodnej pary. Uvedený trend, okrem prevažnej časti mimotropických (najmä kontinentálnych) oblastí na severnej pologuli, registrujeme aj na Slovensku, a to tak v chladnom (október – marec) ako aj teplom polroku (apríl – september). V tomto texte sa budeme venovať regionálnej analýze maximálnych 2-denných úhrnov atmosférických zrážok (ďalej len "RR2d") na území Slovenska v období 1951-2017, v prípade ktorých sme zaznamenali v niektorých oblastiach významné zmeny frekvenčnej (štatistickej) distribúcie RR2d, a to hlavne v jarných a letných mesiacoch roka.

Svetová klimatická konferencia OSN o zmene klímy, ktorá sa v sobotu, 15. decembra 2018, neskoro večer skončila v Poľských Katoviciach nakoniec po dlhom vyjednávaní schválila kompromisný návrh obsahujúci robustný set usmernení na implementáciu Parížskej dohody z roku 2015. Z ich implementácie budú nakoniec profitovať všetky národy, zvlášť tie najviac ohrozené zmenou klímy.

V súvislosti s aktuálne prebiehajúcou konferenciou COP24 v poľskom meste Katovice, Svetová meteorologická organizácia (WMO) vydala koncom novembra predbežnú správu o stave globálnej klímy za rok 2018. Podľa WMO a predbežných údajov o globálnej teplote za obdobie od januára do októbra 2018, tento rok skončí veľmi pravdepodobne ako štvrtý najteplejší za posledných aspoň 168 rokov (1850-2018). Správa WMO vo väčších detailoch informuje aj o ďalších dôležitých indikátoroch prebiehajúcej zmeny klímy, a to napríklad o úrovni globálnej koncentrácie skleníkových plynov, tepelnom stave oceánov, rozsahu kryosféry (v Arktíde a Antarktíde), výskyte významných poveternostných extrémov a ich dôsledkoch na socio-ekonomickú sféru. Predbežné údaje o teplote vzduchu na území Slovenska naznačujú, že rok 2018 bude na prevažnej časti meteorologických staníc prvý až druhý najteplejší rok v období od začiatku 20. storočia [na základe napr. údajov z meteorologickej stanice Bratislava-Koliba a Hurbanovo].  

Podľa predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) existuje vysoká pravdepodobnosť (75-80 %), že v priebehu zimných mesiacov na severnej pologuli (december – február) sa vytvoria v priestore centrálneho a východného tropického Tichého oceánu (Pacifiku) podmienky pozitívnej fázy ENSO, tzv. El Niño. Správa WMO súčasne upozorňuje, že ak sa El Niño aj objaví, pravdepodobne nebude tak silné ako v rokoch 2015-16, ktoré spolu s tým z rokov 1997-98, patrilo medzi najsilnejšie El Niño udalosti za posledných minimálne 120 rokov. Keďže s výskytom udalostí El Niño sú takmer vždy spojené významné pozitívne (teplé) odchýlky globálnej teploty vzduchu od dlhodobého priemeru a trendu, očakáva sa, že globálny priemer teploty vzduchu môže v roku 2019 dosiahnuť úroveň z roku 2016 (podľa NOAA, NASA a Met Office zatiaľ najteplejší rok aspoň od roku 1850).

Koncom novembra začali postupne klesať teploty vzduchu pod bod mrazu.