Aktuality SHMU

Čo je hurikán? Ako vzniká? Môže sa dostať až do Európy? 

Koncom týždňa  (16.-17.11. 2017) sa na pôde SHMÚ stretli členovia riadiacej skupiny projektu EUMeTrain. Tento projekt je rozšírením aktivít EUMETSAT-u v oblasti výuky používania satelitných meteorologických snímok v národných meteorologických službách členských krajín EUMETSAT-u, dokonca aj aktivít smerujúcich k spolupráci s inými svetovými agentúrami, ako je NOAA, NASA a JAXA a CMA.

Už v závere tohto týždňa k nám začne prúdiť chladný (postupne studený) morský vzduch. Očakávame premenlivý charakter počasia, s častými, postupne prevažne snehovými, zrážkami.

Október 2017 skončil na väčšine územia Slovenska ako teplotne normálny (s výnimkou krajného juhozápadu, kde bol až nadnormálny) a zrážkovo nadnormálny až silne nadnormálny. Ako prevažne teplotne normálny skončil uplynulý mesiac aj vo východnej a juhovýchodnej Európe (odchýlky od normálu 1961-1990 do +1,0 °C). Naopak, október možno hodnotiť ako teplotne nadnormálny (miestami až silne nadnormálny) v západnej polovici strednej Európy (Česká rep., Rakúsko a Nemecko) a v západnej a juhozápadnej Európe (Španielsko, Veľká Británia alebo Portugalsko a odchýlkami až do + 5,0 °C, veľmi vysoké odchýlky teploty boli pozorované aj na severe Európy a v Arktíde). Cirkulačné podmienky mali významný vplyv na veľmi kontrastné rozdelenie množstva atmosférických zrážok v Európe. Október 2017 skončil na väčšine územia južnej, juhozápadnej a západnej Európy ako zrážkovo silne až mimoriadne podnormálny (vrátane Britských ostrovov alebo pobrežných oblastí Balkánu či Grécka). Naopak, na veľkej ploche strednej a východnej Európy boli atmosférické zrážky v októbri veľmi hojné (prevažne nadnormálne až silne nadnormálne), dokonca v niektorých regiónoch Pobaltia, Poľska či Rumunska a Bulharska boli až mimoriadne nadnormálne (viac ako 250 % normálu 1961-1990). Podľa predbežného hodnotenia Japonskej meteorologickej služby (JMA), bol október 2017 tretí najteplejší október aspoň od roku 1891 (odchýlka +0,31 °C v porovnaní s normálom 1981-2010), podľa americkej NOAA štvrtý [graf] a podľa údajov NASA druhý najteplejší október aspoň od roku 1880.

Na regionálnom pracovisku Slovenského hydrometeorologického ústavu v　Banskej Bystrici dnes zorganizovali hydrologický seminár pri príležitosti ukončenia hydrologického roka 2017. Cieľom seminára, ktorý hydrológovia pripravujú každoročne, je prostredníctvom prednášok zhodnotiť uplynulé obdobie,　informovať odbornú i　laickú verejnosť o　výsledkoch monitorovania v　štátnych monitorovacích sieťach za uplynulý hydrologický rok.

Slovenský hydrometeorologický ústav, regionálne pracovisko Banská Bystrica Vás pozýva na

Konferencie mladých hydrológov, vodohospodárov, meteorológov a klimatológov sa uskutočnili 9.11.2017 na Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave.

SHMÚ v rámci projektu DriDanube spolupracuje s partnermi z CzechGlobe na integrovanom systéme monitoringu pôdneho sucha, dostupného na stránke www.intersucho.sk. 

Pozývame Vás na medzinárodnú konferenciu Ochrana Ovzdušia 2017, ktorá sa koná 22. - 24. novembra 2017, Štrbské Pleso, Hotel Patria****

Podľa najnovšej predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave klímy v roku 2017 vychádzajúcej z údajov spracovaných za obdobie prvých deviatich mesiacov roka 2017 (január až september), rok 2017 sa veľmi pravdepodobne zaradí medzi tri najteplejšie roky novodobej histórie meteorologických meraní a pozorovaní (1880 - 2017). Zaujímavým faktom je aj to, že tento rok bude už tretím rokom za sebou, kedy odchýlka globálnej teploty atmosféry a oceánov presiahne hodnotu 1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Rok 2017 bol súčasne poznamenaný sériou mimoriadne závažných extrémov počasia, z ktorých mnohé mali katastrofálne dôsledky (hurikány, sucho, povodne či vlny horúčav). Správa WMO o stave klímy v roku 2017, prezentovaná v rámci 23. výročnej konferencie zmluvných strán o klimatickej zmene COP23 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) prebiehajúcej v nemeckom meste Bonn (6. – 17. 11. 2017), s hlavným cieľom stanoviť pravidlá implementácie Parížskej dohody z roku 2015, je zameraná na dôsledky prejavov počasia na ľudskú bezpečnosť, prosperitu a životné prostredie.