Štátna monitorovacia sieť 2009
Monitorovacia sieť, merané veličiny a metódy monitorovania
MONITOROVACIA SIEŤ
SHMÚ systematicky sleduje kvalitu podzemných vôd v rámci národného monitorovacieho programu od roku 1982. Do roku 2006 boli objekty monitorovania kvality podzemných vôd rozdelené do 26 vodohospodársky významných oblastí (aluviálne náplavy riek, mezozoické a neovulkanické komplexy). Monitorovacie programy v roku 2006 prešli zmenami, ktoré vyplynuli z požiadaviek príslušnej legislatívy EÚ, najmä smernice 2000/60/EC tzv. Rámcovej smernice o vodách (RSV). Na Slovensku bolo vyčlenených 16 kvartérnych útvarov podzemných vôd a 59 predkvartérnych útvarov podzemných vôd. Na základe tohto členenia sa od roku 2007 vykonáva monitorovanie kvality podzemných vôd v útvaroch podzemných vôd a upustilo sa od delenia územia na vodohospodársky významné oblasti. Monitorovanie chemického stavu podzemnej vody je rozdelené na základné monitorovanie a prevádzkové monitorovanie.
V rámci základného monitorovania by mali byť pokryté všetky útvary podzemných vôd aspoň jedným odberovým miestom. Z celkového počtu 75 útvarov podzemných vôd neboli v roku 2009 pokryté 2 predkvartérne útvary, v ktorých je potrebné dobudovať objekty monitorovacej siete. Kvalita podzemných vôd sa monitorovala v 136 objektoch základného monitorovania. Jedná sa o objekty štátnej hydrlogickej siete SHMÚ alebo pramene, ktoré nie sú ovplyvnené bodovými zdrojmi znečistenia. Vzorky podzemných vôd v týchto objektoch boli odobraté 1 až 4-krát v závislosti od typu horninového prostredia.
Prevádzkové monitorovanie bolo vykonávané vo všetkých útvaroch podzemných vôd, ktoré boli vyhodnotené ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia dobrého chemického stavu. V roku 2009 sa v rámci prevádzkového monitorovania sledovalo 298 objektov (vrátane územia Žitného ostrova), u ktorých je predpoklad zachytenia prípadného prieniku znečistenia do podzemných vôd od potenciálneho zdroja znečistenia alebo ich skupiny. Frekvencia odberu vzoriek bola 1 až 4-krát ročne v závislosti od horninového prostredia. Vzorky boli odoberané v jarnom a jesennom období, kedy by mali byť zachytené extrémne stavy podzemných vôd. Oblasť Žitného ostrova (ŽO) tvorí samostatnú časť pozorovacej siete SHMÚ, pretože zohráva dôležitú úlohu v rámci celého procesu monitorovania zmien kvality vôd na Slovensku, nakoľko predstavuje zásobáreň pitnej vody pre naše územie. Z tohto dôvodu bolo do prevádzkového monitorovania zaradených 34 viacúrovňových piezometrických vrtov (84 úrovní) sledovaných 2 až 4-krát ročne. Pre plnenie požiadaviek Smernice č. 91/676/EHS, týkajúcej sa ochrany vôd pred znečistením spôsobeným dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, sa v rámci prevádzkového monitorovania v roku 2009 sledovalo znečistenie spôsobené dusíkatými látkami v 116 objektoch v zraniteľných oblastiach Slovenska.
Sledované objekty pozorovacej siete kvality podzemných vôd na Slovensku v roku 2009 sú vyznačené na mapách kvartérnych a predkvartérnych útvarov PzV.
Mapa pozorovacích objektov v kvartérnych útvaroch PzV
Mapa pozorovacích objektov v predkvartérnych útvaroch PzV
|
|
|
Zoznam objektov sledovania kvality podzemných vôd v jednotlivých útvaroch PzV pre rok 2009 sú v tabuľke č.1.
MERANÉ VELIČINY
Reprezentatívny odber vzorky podzemnej vody je dôležitou súčasťou monitorovania a dosiahnutia správnych výsledkov. Pri odbere vzoriek podzemných vôd v rámci programu "Sledovanie kvality podzemných vôd Slovenska" sa postupuje podľa metodiky "Odbery vzoriek podzemných vôd a merania in situ" (Perútka, 1995). Táto metodika zahŕňa požiadavky na správny odber vzorky, ktoré sú definované platnými technickými normami Slovenskej republiky a Európskej únie.
Samotný odber vzoriek v rámci monitorovania kvality podzemných vôd Slovenska vykonávajú vzorkovacie skupiny SHMÚ (Košice, Banská Bystrica, Žilina a Bratislava) a v oblasti Bratislavy a západného Slovenska firmy Perútka s.r.o. a Hydrant s.r.o., podľa pokynov laboratória, ktoré vzorky pozemných vôd analyzuje.
Výber skupín a rozsah ukazovateľov kvality podzemnej vody, ktorý sa vo vzorkách vôd analyzoval v roku 2009, bol daný naplnením cieľov monitorovacieho programu kvality podzemných vôd Slovenskej republiky. Ukazovatele kvality vody boli rozdelené do základného a doplnkového súboru (tabuľka č.2).
|
|
|
Základný súbor ukazovateľov a stopové prvky boli stanovované vo všetkých odberových miestach. Rozsah doplnkového súboru bol stanovovaný iba vo vybraných objektoch, a to v závislosti od druhu znečistenia ovplyvňujúceho danú lokalitu.
METÓDY MONITOROVANIA
Chemické analýzy vzoriek podzemných vôd vykonávajú akreditované geoanalytické laboratóriá Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Spišskej Novej Vsi. Prehľad použitých analytických metód je uvedený v tabuľke č.3.
Údaje o jednotlivých pozorovacích objektoch, výsledky merania in situ a laboratórne analýzy sa ukladajú po verifikácií pracovníkmi SHMÚ do integrovaného informačného systému HIS v databázovom prostredí INGRES II. Od roku 2008 SHMÚ prechádza na nový integrovaný informačný systém Súhrnná evidencia o vodách, zahrňujúci evidenciu kvality a kvantity povrchovej a podzemnej vody a monitoring nakladania s vodami, ktorý je založený na platforme ORACLE. Údaje o kvalite podzemných vôd sú následne spracovávané a vyhodnotené v ročnej správe „Kvalita podzemných vôd na Slovensku", v dvojročnej správe „Kvalita podzemných vôd na území Žitného ostrova", v expertných a výskumných správach, vo vodohospodárskej bilancii a v iných výstupoch, ktoré vyplývajú z požiadaviek MŽP SR, zákazníkov a sú pravidelne poskytované orgánom štátnej správy.