Aktuality SHMU

Uplynulý víkend bol pre hydrológov výnimočný. V sobotu 31. októbra skončil starý hydrologický rok a v nedeľu 1. novembra začal nový. Posledný deň starého hydrologického roka poznajú hydrológovia pod názvom HYSIL – hydrologický Silvester. Hydrologický rok je určený tak, aby všetky spadnuté zrážky v danom roku tiež aj odtiekli. Predpokladá sa, že väčšina zrážok, ktoré spadnú v počas novembra a v decembra je na horách už vo forme snehu, kde sa akumulujú. Roztopia sa a odtečú až v jarnom období nasledujúceho roka.

Október 2020 - Na väčšine územia teplotne nadnormálny a zrážkovo silne až mimoriadne nadnormálny.

Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a Slovenským hydrometeorologickým ústavom predstavuje webovú aplikáciu dnesdycham.sk s cieľom zvyšovať povedomie verejnosti v oblasti kvality ovzdušia na Slovensku.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) oficiálne potvrdila, že v oblasti Tichého oceánu sa vyvinul fenomén La Niña (chladná fáza oscilačného módu ENSO), ktorý ovplyvňuje teplotu vzduchu, atmosférické zrážky a atmosférickú cirkuláciu v mnohých častiach sveta a predpokladá sa, že pretrvá aj začiatkom budúceho roka. Takisto sa predpokladá, že tohtoročná La Niňa bude mierna až silná. Naposledy bola silná La Niňa zaznamenaná v rokoch 2010 – 2011 a viedla k niektorým veľmi pozoruhodným klimatickým a hydrologickým dôsledkom (napr. globálny pokles hladiny oceánov o 5 mm medzi rokmi 2010 a 2011). Aj napriek tomu, že fenomén La Niňa bude mať prevažne [priamy] mierne ochladzujúci účinok v oblasti centrálneho a východného Tichého oceánu, nepredpokladá sa, že ENSO významne ovplyvní globálnu teplotu v roku 2020 (teplotný účinok ENSO je merateľný približne 6 mesiacov po vrcholení silných El Niňo/La Niňa fenoménov), ktorá veľmi pravdepodobne bude 1. až 3. najvyššia aspoň od roku 1880.

Ako bolo už uvedené v predošlom článku, meteorologická stanica na Lomnickom štíte, nachádzajúca sa na najvyššom trvalo osídlenom mieste na Slovensku (2635 m n.m.), oslávila na začiatku októbra tohto roku 80. výročie svojho založenia (1. októbra 1940). Relatívne vysoká nadmorská výška v kombinácii s výraznou štítovou polohou (podmienky voľnej atmosféry) zásadne podmieňujú veľmi osobitý charakter poveternostných a klimatických podmienok, ktoré sú skôr typické pre oblasti v blízkosti polárneho kruhu. V nasledujúcom texte ponúkame, okrem krátkeho historického exkurzu, aj zhodnotenie meteorologických meraní a pozorovaní, ktoré s výnimkou krátkeho prerušenia, medzi januárom 1945 a decembrom 1946, trvajú úspešne až do dnešných dní a ponúkajú zaujímavý pohľad na unikátne meteorologické podmienky vysokohorského prostredia. V závere článku prinášame obsiahlejšie tabelárne zhodnotenie historických denných, mesačných, sezónnych a ročných extrémov vybraných charakteristík meteorologických prvkov (teplota vzduchu, atmosférické zrážky, snehová pokrývka, slnečný svit, rýchlosť vetra), dostupných prevažne od roku 1940.

Slovensko, malá krajina v strede Európy, v sebe ukrýva nesmiernu rozmanitosť. Dlhé lány v nížinách, široké kotliny, či úzke údolia preťaté riekami a potokmi, nad ktorými sa dvíhajú zalesnené hory karpatského oblúka. Významnú zmenu je možné badať pri cestovaní naprieč krajinou na severe, kde dominuje alpínsky charakter skalných masívov najvyšších partií Karpát. Najdominantnejšie a najvyššie sa dvíhajú vo Vysokých Tatrách, ktoré napriek svojej relatívne malej ploche predstavujú jedinečný ekosystém vysokohorského masívu so špecifickou flórou a klimatickými podmienkami.       

Vzhľadom na ubúdanie zrážok, kedy nám za predchádzajúcich 24 hodín k dnešnému dňu (15. 10. 2020) k 6. hod ráno síce pršalo na celom území Slovenska, ale bolo ich výrazne menej, sa povodňová  situácia najmä na tokoch Hornád, Hnilec a Bodva pomaly zlepšuje.

 

Pod vplyvom tlakovej níže, ktorá sa presúvala z  centrálneho Stredomoria, cez Balkán, Karpaty až nad Poľsko spadlo na našom území k dnešnému ránu (14. 10. 2020) za 48 hodín najviac zrážok v povodí Hornádu,  od 40-70 mm (maximálny úhrn 123,1 mm v Košickej Belej). V povodí Bodvy od 50-100 mm,  v povodí Rimavy a Slanej od 60-90 mm, v povodí dolného Váhu, v oblasti  Malých Karpát 20-70 mm  a v povodí Nitry 40-60 mm. Zrážky sa  vyskytli samozrejme aj ostatných častiach Slovenska, no nedosahovali takéto extrémne hodnoty.

Po takmer presne dvoch rokoch sa na našom území opäť vyskytlo tornádo preukázateľne spojené so supercelou. Niektoré priniesli aj obrovské krúpy.

September 2020 bol teplotne nadnormálny a na väčšine územia zrážkovo normálny alebo nadnormálny.