Aktuality SHMU

Svetová meteorologická organizácia (WMO) zverejnila na konci apríla obsiahlu výročnú správu o stave globálnej a regionálnej klímy za rok 2020 (správa WMO; PDF). Obdobnú hodnotiacu správu o stave vybraných klimatických indikátorov zverejnila pri príležitosti Dňa Zeme (22. 4.) aj európska platforma Copernicus (správa v PDF). Obe správy hodnotia rok 2020, tak z pohľadu teploty, ako iných klimatických ukazovateľov, ako mimoriadny až extrémny, pričom najmä veľký počet extrémnych prípadov počasia pôsobil v kombinácii s pandémiou COVID-19 veľmi nepriaznivo na celkový stav ekonomiky a spoločnosti. Pokračujúce otepľovanie klimatického systému, ktoré vo všetkých podstatných indikátoroch významne akceleruje (zrýchľuje) vedie k tomu, že obdobie, kedy globálny priemer teploty (priemer za rok) dosiahne, resp. prekročí 1,5 °C, resp. 2,0 °C sa posunulo, v porovaní so stavom v roku 2000, významne bližšie k súčasnosti (nastane o 11 rokov skôr pre 1,5 °C, resp. o 19 rokov skôr pre 2,0 °C).

Prechod výrazného studeného frontu cez územie Slovenska v dňoch 12. a 13.04.2021 bol zaujímavý nielen z meteorologického, ale aj z klimatologického hľadiska. Najmä na západnom Slovensku došlo v priebehu popoludňajších a večerných hodín 12.04. k mimoriadne rýchlemu poklesu teploty vzduchu. Napríklad na meteorologickej stanici Bratislava-Koliba klesla teplota vzduchu medzi 15:00 a 20:00 LSEČ o takmer 18 °C. 

Podľa poslednej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), prejavy a dôsledky studenej fázy tichomorskej oscilácie ENSO (La Niña) možno pozorovať na globálnej úrovni aj na začiatku roku 2021 a existuje pomerne vysoká pravdepodobnosť, že jej vplyv na priestorové rozloženie teploty a atmosférických zrážok pretrvá aj v priebehu prvej polovice tohto roku. Napriek všeobecnému ochladzujúcemu vplyvu fázy La Niňa, sa očakáva, že v nadchádzajúcom období – február až apríl 2021 – bude teplota na prevažnej väčšine pevnín nadnormálna. La Niňa pravdepodobne vyvrcholila v októbri až novembri 2020 ako mierne silná epizóda chladnej fázy ENSO. Podľa najnovšej El Niño-La Niña aktualizácie vydanej WMO, existuje 65% pravdepodobnosť, že La Niňa bude pretrvávať až do apríla 2021, avšak so 70% pravdepodobnosťou sa tropická oblasť Tichého oceánu vráti do neutrálnych podmienok ENSO už počas sezóny apríl - jún 2021.

V kontexte meteorologického a pôdneho sucha rok 2020 nebol až taký výnimočný, bol menej suchý. Vyznačoval sa jednou výraznou epizódou sucha v jarnom období. Pôda netrpela toľko suchom, ako sme to zažívali posledné roky.

Na rozhranie kalendárnych rokov okrem legendárneho ochladenia, ktorému sme sa venovali v predchádzajúcom príspevku, pripadá výročie aj ďalšej významnej, no dnes už celkom opomínanej až zabudnutej zimnej historickej udalosti v počasí. Vpád arktickej vzduchovej hmoty, ktorý nastal na sklonku roka 1887, vygradoval v prvých dvoch dňoch roka nového extrémne nízkymi hodnotami teploty vzduchu. Tie v tom čase nielenže prepisovali evidenciu v kategórii „extrém najnižšej zaznamenanej teploty vzduchu“, ale pretrvávajú na tejto pozícii v niektorých ohľadoch až dodnes.

Pripomenúť si naozaj mimoriadny prelom rokov (nielen) z pohľadu počasia v minulosti sa na sklonku kalendárneho roka a v očakávaní toho ďalšieho nepochybne hodí. Keď sa povie „ochladenie“, zaiste nemalej časti dodnes žijúcich obyvateľov slovenskej časti Československa na konci 70. rokov 20. storočia sa v spomienkach vynorí obraz a dôsledky „drastického“ vpádu arktického vzduchu v prvý deň roku 1979. Prejavy a dozvuky silvestrovskej bujarosti sa vtedy v priebehu len niekoľkých hodín zmenili na pomerne dlho trvajúci stav akoby bojovej pohotovosti v celej krajine. V tomto príspevku prinášame stručné zhrnutie tejto jednej z najvýraznejších poveternostných udalostí modernej histórie v našom regióne.

Podľa predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie o stave globálnej klímy v roku 2020 (WMO Provisional Report on the State of the Global Climate 2020) dlhodobé trendy, ako aj dopady spojené so zmenou klímy, významne ovplyvňovali globálnu klímu aj v roku 2020, ktorý je na ceste stať sa jedným z troch najteplejších rokov v histórii meraní. Obdobie rokov 2011 – 2020 bude rekordne najteplejšou dekádou, pričom podľa WMO sa šesť absolútne najteplejších rokov za posledných aspoň 140 rokov vyskytlo po roku 2014. Extrémne počasie v priebehu roka 2020 pritom významne znásobuje negatívne dopady COVID-19.

Už onedlho sa začne obdobie meteorologickej zimy, ktorú tvoria kalendárne mesiace december, január a február. Pri tejto príležitosti sme pripravili stručný retrospektívny pohľad do najmrazivejších kalendárnych mesiacov, ktoré boli na území dnešného Slovenska zaznamenané meteorologickými meraniami. Môžeme si tak priblížiť a skôr narodení aj zaspomínať na nefalšované arktické „zovretia“, výskyt ktorých u nás v súčasnej klíme už nie je samozrejmosťou.

Útvar hlavnej architektky hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, a ďalšími partnerskými mestami Paríž, Bilbao a Manchester, ako aj s prestížnym Fraunhofer Institut z Nemecka, publikoval začiatkom novembra tohto roku rozsiahlu analytickú monografiu – Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy. Nový klimatický Atlas Bratislavy, ktorý je výsledkom rozsiahlej spolupráce v rámci európskeho projektu Klimaticky prispôsobivé mestá a infraštruktúry (Climate Resilient Cities and Infrastructures – RESIN), prináša detailné hodnotenie citlivosti a zraniteľnosti (aj rizík) jednotlivých mestských častí Bratislavy na vybrané prejavy zmeny klímy na Slovensku, vrátane nepriaznivých vplyvov extrémnych vĺn horúčav a intenzívnych prívalových zrážok na obyvateľstvo, cestnú infraštruktúru a budovy. Na príprave Atlasu sa autorsky spolupodieľal aj Slovenský hydrometeorologický ústav (Odbor Klimatologická služba). Publikácia je verejnosti dostupná v digitálnej verzii na stránke Magistrátu hlavného mesta Bratislavy.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo svojej nedávnej správe o Stave klimatologických služieb za rok 2020 (State of Climate Services 2020 Report) uvádza, že za posledných 50 rokov bolo viac ako 11 000 prírodných katastrof (79 % z celkového počtu) spojených s nepriaznivým prejavmi počasia a klímy, pričom si dohromady vyžiadali 2 milióny úmrtí (56 % všetkých úmrtí spôsobených prírodnými pohromami) a hospodárske straty/škody boli vyčíslené na 3,6 biliónov amerických dolárov (75 % všetkých škôd). Zatiaľ čo priemerný počet úmrtí zaznamenaných pri jednotlivých prírodných katastrofách sa v období rokov 1970 až 2019 znížil o jednu tretinu, počet zaznamenaných katastrof sa naopak zvýšil až päťnásobne a hospodárske straty sa podľa novej multi-sektorovej analýzy zvýšili až sedemnásobne. V období poslednej dekády (2010-2019) vzrástol celkový počet prírodných katastrof spôsobených extrémnym počasím a klímou o 14 % v porovnaní s poslednou dekádou 20. storočia (1991-2000).