Aktuality SHMU

December 2010 skončil teplotne pod dlhodobým priemerom na celom území Slovenska (bol najchladnejším decembrom od roku 2001), jeho priemerná mesačná teplota dosiahla v Hurbanove hodnotu -1,4 °C (normál 1961-1990 má hodnotu 0,4 °C). Takmer všade bol aj pod hranicou normálu. Ďaleko však zaostal za mimoriadne studeným decembrom 2001, ktorého priemerná mesačná teplota dosiahla -4,7 °C. Najchladnejší december v histórii meteorologických pozorovaní sa v Hurbanove vyskytol v roku 1879 - jeho priemerná mesačná teplota dosiahla -11,3 °C. Aj na ostatnom území Slovenska skončil december ako studený - v nížinách sa jeho priemerná mesačná teplota pohybovala v intervale -1,5 °C až -3 °C, v horských dolinách severného Slovenska v intervale -4 až -6 °C. Decembrovú teplotu značne zmiernilo vianočné oteplenie, keď 23.12. v Hurbanove vystúpila maximálna teplota až na 14,6 °C.

Na začiatku septembra tohto roku sa v médiách objavila informácia o tom, že nastávajúca zima 2010/2011 by mala byť podľa všetkého najchladnejšia za posledných 1000 rokov. Nakoniec sa ukázalo, že správa, ktorá skutočne citovala poľského klimatológa Michała Kowalevskeho, je len produktom neuváženého interpretovania odborných informácií, ktoré navyše boli vytrhnuté z  kontextu celého rozhovoru. Ten sa týkal najmä hypotetických dôsledkov kolapsu Golfského prúdu na teplotný režim Európy, ktorá by sa ochladila v niektorých regiónoch aj o niekoľko stupňov Celzia. Avšak možnosť, že by k podobnému kolapsu malo dôjsť už v najbližšom období poľský klimatológ nakoniec úplne vylúčil. Nanešťastie boli média v priebehu niekoľkých dní infiltrované skreslenými informáciami o tom, že nás čaká v Európe najchladnejšia zima tisícročia, a to hlavne v dôsledku zníženiu sily Golfského prúdu o celú jednu polovicu. V priebehu nasledujúcich týždňov sa k tejto správe vyjadrili mnohí uznávaní klimatológovia (napr. Stefan Rahmstorf, Olivia Serdeczny, atď.), ktorí jednoznačne odmietli takéto tvrdenie a naznačili, že ak by aj nasledujúca zima bola chladnejšia, určite to nebude podmienené slabnutím Golfského prúdu. Ten záver koniec koncov nedávno potvrdili aj predstavitelia Met Office Hadleyho centra vo Veľkej Británii, ktorí navyše zdôraznili, že za nedávnu vlnu chladného počasia (najmä v západnej Európe a na Britských ostrovoch) nemôže vplyv morského prúdu, ktorý navyše, ako sa zdá, vôbec nestráca na svojej sile.    

V súvislosti s práve prebiehajúcou medzinárodnou konferenciou COP 16 v Cancúne vydala Svetová meteorologická organizácia (WMO) správu hodnotiacu súvislosti medzi globálnym otepľovaním a extrémne premenlivým počasím v tomto roku. Aj napriek tomu, že je ešte predčasné klimatologicky hodnotiť rok 2010, už teraz je zrejmé, že sa z hľadiska teplotných podmienok zaradí medzi vôbec najteplejšie roky v histórii. Obdobie od januára do októbra 2010 bolo takmer najteplejším obdobím od roku 1850. Desaťročie 2001-2010 bolo až o 0,46 °C teplejšie v porovnaní s dlhodobým priemerom za obdobie 1961-1990 (teplotná odchýlka dosiahla kladnú hodnotu, +0,03 °C, dokonca aj v porovnaní s obdobím 2000-2009). Ide zatiaľ o vôbec najteplejšie desaťročie v histórii meteorologických meraní. Teplota vzduchu bola v priebehu roku 2010 nadnormálna nad väčšou časťou pevnín. S výnimkou východnej časti Tichého oceánu, kde v dôsledku silnejúceho vplyvu La Niña prevládali skôr podnormálne teploty, bola väčšia časť svetových oceánov v roku 2010 výraznejšie teplejšia ako normál.

Sneh bol vždy neoddeliteľnou súčasťou zimnej prírodnej scenérie Slovenska. Okrem "estetickej" funkcie plní sneh v prírodnom prostredí celý rad nemenej významných funkcií. Snehová pokrývka je podstatnou súčasťou kolobehu vody v prírode a zásadným spôsobom ovplyvňuje formovanie veľmi špecifických teplotných pomerov v oblastiach, kde je jej výskyt viazaný na isté obdobie chladnej polovice roka. V poslednej dobe sa však zdá, že je ho, najmä v nižšie položených regiónoch, čím ďalej, tým menej a menej. Trend všeobecného úbytku snehu je však možné sledovať po celom svete. Výnimkou sú len niektoré polárne a exponovanejšie horské regióny bohaté na snehové zrážky. Ide o ďalší z možných dôsledkov klimatickej zmeny alebo je to len prejav nejakej krátkodobejšej fluktuácie podnebia? Merania nielen z pozemných meteorologických staníc, ale aj z družicového monitoringu poukazujú na skutočnosť výrazného ústupu tak priestorového rozsahu ako aj trvania snehovej pokrývky, predovšetkým v nížinách a stredohorských oblastiach Euroázie a Severnej Ameriky (o poklese sa však dá hovoriť aj v iných oblastiach sveta). Príčinou sú najmä priemerne vyššie zimné teploty vzduchu a fakt, že stále väčšie množstvo zrážok vypadavá v tejto chladnej časti roka v tekutom skupenstve. Pokles celkového množstva a rozsahu snehovej pokrývky bude mať ďalekosiahle dôsledky pre zimný turizmus, poľnohospodárstvo a vodné hospodárstvo (významne bude ovplyvnený najmä hydrologický režim vodných rokov v teplej časti roka).    

Z klimatologického hľadiska bola jeseň 2010 (IX.-XI. 2010), ktorá skončila 30. novembra 2010, teplotne normálna, ale aj napriek tomu sa vyznačovala časovo nevyrovnaným priebehom teploty vzduchu a zrážok. V Hurbanove mala jeseň 2010 priemer teploty vzduchu +10,2 °C, čo je o 0,1 °C nad dlhodobým priemerom (DP; v tomto prípade 1951-1980), v Košiciach o 0,3 °C, v Poprade o 0,2 °C a v Oravskej Lesnej o 0,1 °C nad DP 51-80. Podobné hodnotenie dostaneme aj v prípade porovnania s normálovým obdobím 1961-1990. Z mesiacov jesene 2010 bol relatívne najchladnejší október (od –3,0 °C po –1,0 °C pod normálom 61-90; priestorová odchýlka: -2,2 °C), relatívne najteplejší bol november (od +1,9 °C po +4,3 °C nad normálom 61-90; priestorová odchýlka: +3,5 °C), ktorý skončil ako teplotne mimoriadne nadnormálny. Relatívne teplejší bol juhovýchod Slovenska a chladnejší krajný západ Slovenska. Naposledy bola v Hurbanove a aj na Slovensku výrazne chladnejšia jeseň ako dlhodobý priemer v roku 2007, posledná skutočne studená jeseň bola v roku 1988. Najteplejšia jeseň bola v roku 2000.

S veľkým úspechom sa 17. septembra 2010 skončila v Zürichu (v ETH Centre – Swiss Federal Institute for Technology) výročná, v poradí už desiata konferencia Európskej meteorologickej spoločnosti (EMS/ECAC 2010), na ktorej sa zúčastnilo dovedna okolo 630 delegátov zo 44 krajín sveta, predovšetkým z Európy. Na organizácii sa popri Európskej meteorologickej spoločnosti podieľali aj tri švajčiarske meteorologické inštitúcie, a to národná meteorologická a klimatologická služba MeteoSwiss, Inštitút pre atmosférický a klimatologický výskum (Institute for Atmospheric and Climate science – IACETH) a Švajčiarska spoločnosť pre meteorológiu (Schweizerische Gesellschaft für Meteorologie). Na podujatí, ktoré bolo s dvojročným odstupom opäť venované aplikovanej klimatológii, odznelo okolo 400 orálnych prednášok tematicky zameraných od problematiky klimatickej zmeny až po najnovší pokrok v oblasti numerických predpovedných modelov.

Britský profesor fyziky na Cambridge a najnovšie aj poradca britskej vlády pre otázky energetiky a klimatickej zmeny, David J.C. MacKay, vydal v roku 2009 knihu, ktorá by mala poskytnúť reálnu predstavu o možnostiach a limitoch obnoviteľných zdrojov energie prispieť k znižovania emisií skleníkových plynov a riešiť tak problém klimatickej zmeny.  Kniha vám dá vynikajúci návod k tomu, aby ste si dokázali predstaviť, čo to znamená, ak britský alebo slovenský politik povie, že potrebujeme znížiť emisie skleníkových plynov o 80 percent do roku 2050. MacKay nám nevnucuje svoje názory. Ponecháva na čitateľovi, aby sa sám rozhodol na základe čísiel, či tie ktoré vyhlásenia a plány na znižovanie emisií sú reálne. Preklad knihy vznikol ako úprimná snaha prispieť malým kúskom k riešeniu klimatických zmien a vniesť svetlo do debaty o možnostiach obnoviteľných zdrojov na Slovensku, pretože fyzikálne zákony sú u nás rovnaké, ako v Anglicku. Zrodil sa ako jedna z výziev projektu British Council s názvom Challenge Europe.

Akoby nestačilo, že oblasť Stredomoria čelí stále častejším a intenzívnejším suchám, medikány, „menší bratia“ tropických cyklón, sú silnejúcou nočnou morou kolísky európskej civilizácie. Tropické cyklóny, tiež nazývané hurikány a tajfúny, sú najpustošivejšie búrkové systémy na Zemi. Zatiaľ vznikajú iba nad tropickými oceánmi, ale existuje predpoklad, že vplyvom pokračujúceho otepľovania planéty by sa mohol ich výskyt rozšíriť. Klimatické modely totiž naznačujú, že medzi potenciálne najohrozenejšie regióny by z tohto pohľadu mohlo patriť aj husto obývané Stredomorie.

Sopky hrajú pri utváraní globálneho obrazu klímy, a najmä jeho premenlivosti dôležitú úlohu. Materiál v podobe prachových a plynných častíc, ktorý vyvrhujú pri svojej pravidelnej aktivite do vyšších vrstiev atmosféry, dokáže ovplyvniť chemické, radiačné a dynamické vlastnosti zemskej atmosféry. To, ako významne konkrétny vulkán klímu skutočne aj ovplyvní závisí hneď od niekoľkých faktorov. Popri sile samotného sopečného výbuchu a geografickej polohy sopky sú to predovšetkým chemické zloženie a množstvo vyprodukovaných častíc ako aj ich vertikálne rozloženie a koncentrácia v jednotlivých vrstvách atmosféry. Z tohto pohľadu je dôležité, aby sa vyvrhovaný materiál dostal do čo možno najväčších výšok a mal vysoký podiel zlúčenín na báze síry. Prítomnosť sopečných aerosólov vo výškach nad 15-20 km dokáže ovplyvniť klímu aj na niekoľko rokov.  

Zatiaľ čo obdobie mesiacov január-august 2010 bolo podľa analýz globálnych priemerných teplôt povrchu pevnín a oceánov, spolu s rovnakým obdobím roku 1998, zatiaľ najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní, leto 2010 (jún-august) skončilo globálne ako druhé najteplejšie po roku 1998 a august 2010 ako tretí najteplejší od roku 1880. Z pohľadu priemerných teplôt pevnín bol august 2010 dokonca druhý najteplejší, hneď po roku 1998. Teplota povrchu oceánov bola naopak šiesta najvyššia (spolu s rokom 1997) od začiatku meteorologických meraní. Mesačné analýzy  NOAA vychádzajúce zo záznamov od roku 1880, sú iba časťou služieb ktoré NOAA poskytuje vláde, obchodným spoločnostiam a vedúcim predstaviteľom, na základe ktorých uskutočňujú svoje rozhodnutia.