Aktuality SHMÚ
Extrémne teplé babie leto na Slovensku v roku 2019
Tohtoročné „babie leto“, ktoré sa v našich klimatických pomeroch zvykne prejavovať veľmi teplým, málo veterným a suchým počasím, tento rok prekvapilo svojim nie celkom štandardným priebehom, a predovšetkým, v niektorých dňoch tohto a minulého týždňa, aj mimoriadne až extrémne vysokou maximálnou a minimálnou dennou teplotou vzduchu. Od pondelka, 14. 10. 2019, sme na pomerne veľkom počte meteorologických staníc na Slovensku zaznamenali prekonanie rekordov maximálnej a minimálnej dennej teploty vzduchu, pričom v rámci operatívnej siete meteorologických staníc SHMÚ, k najvyššiemu počtu prekonaní došlo v období od pondelka do štvrtka tohto týždňa (21. – 24. 10. 2019). Napríklad v utorok, 22. 10. 2019, bol rekord dennej najvyššej teploty vzduchu prekonaný na viac ako 32 meteorologických staniciach (deň predtým, v pondelok, to napríklad bolo "len" na 14 staniciach). Najteplejším dňoch uvedeného obdobia bol štvrtok, 24. 10. 2019, kedy maximálna denná teplota vzduchu v Kráľovej pri Senci bola až 27,3 °C. Na mnohých meteorologických staniciach na západnom Slovensku sme pritom zaznamenali aj zatiaľ najneskorší výskyt letného dňa v histórii meteorologických meraní a pozorovaní, keď v niektorých prípadoch sa tento dátum posunul na neskorší termín až o desať dní (napr. Bratislava-Koliba).
V tohtoročnom októbri sa striedajú teplotne podnormálne a teplotne nadnormálne obdobia, pričom rozdiely medzi nimi sú veľmi výrazné. Trochu proti logike vývoja charakteru počasia v priebehu jesene je aj poradie týchto období. V prvých dvoch dňoch októbra v tomto roku boli na niektorých miestach Slovenska zaregistrované ešte letné hodnoty teploty vzduchu (napríklad Žihárec 25,5 °C a Michalovce 25,2 °C). V ostatných dňoch prvej dekády októbra 2019 bolo potom krátke, ale veľmi zreteľne studené obdobie, kedy sa vyskytli u nás aj mrazy. V druhej dekáde tohto centrálneho jesenného mesiaca sa otepľovalo a 14. a 15. 10. 2019 sa opäť na niektorých meteorologických staniciach vyskytli letné hodnoty teploty vzduchu (napríklad Hurbanovo 25,5 °C a Prievidza 25,1 °C, Obr. 1).
Naplno sa potom takmer letný charakter počasia prejavil od 20. 10. 2019. V tomto niekoľko dňovom období sa vyskytla séria dní (21. 10. 2019 až 24. 10. 2019, Obr. 1), kedy boli zaznamenané nové celoslovenské rekordy maximálnej dennej teploty vzduchu, resp. v jednom prípade bol tento rekord vyrovnaný. Už len dosiahnutie celoslovenského rekordu určitej charakteristiky teploty vzduchu v jednom dni je veľmi pozoruhodnou udalosťou, nehovoriac o viac dňovej sérii takýchto dní, čo sa teraz stalo (Obr. 2). Nové celoslovenské rekordy boli zaznamenané v určitých dňoch tohto obdobia aj pri najvyšších hodnotách minimálnej dennej teploty vzduchu a aj pre priemernú dennú teplotu vzduchu.
Zaujímavé na tejto situácii je aj to, ako neskoro v priebehu roka boli takéto vysoké hodnoty teploty vzduchu na Slovensku zaznamenané. Napríklad v Kráľovej pri Senci dosiahla maximálna denná teplota vzduchu ešte aj 24. 10. 2019, 27,3 °C (Obr. 1). Z výsledkov meteorologických meraní na Slovensku vyplynulo, že až do tejto situácie, bol najneskorší dátum výskytu podobne vysokej hodnoty teploty vzduchu na konci druhej októbrovej dekády (v Michalovciach zaregistrovali 19. 10. 1961, 27,2 °C). Ešte viac extrémnych hodnôt charakteristík teploty vzduchu pre príslušný deň, bolo zaznamenaných na jednotlivých meteorologických staniciach Slovenska, kde mohli byť série rekordných hodnôt prípadne aj dlhšie. Pozoruhodný je aj veľmi vysoký, v niektorých prípadoch až extrémny počet letných dní na niektorých staniciach (napríklad v Žihárci sme od začiatku tohto októbra zaznamenali už sedem letných dní, čo je najviac od roku 1961).
Všimnúť si treba aj to, ako teplo bolo aj vo vysokohorských polohách. Napríklad na Lomnickom štíte sa 24. 10. 2019 minimálna denná teplota vzduchu (8,4 °C) veľmi priblížila k hodnote extrému maximálnej dennej teploty vzduchu (8,8 °C), ktorý platil pre tento deň, na tomto meteorologickom observatóriu. Minimálna denná teplota vzduchu z 24. 10. 2019 na Lomnickom štíte sa stala na tejto meteorologickej stanici aj najvyššou októbrovou minimálnou dennou teplotou vzduchu. Doteraz ňou bola hodnota 7,3 °C z 12. 10. 1995. Súčasne sa maximálna denná teplota vzduchu na Lomnickom štíte 11,0 °C z 24. 10. 2019 stala novým rekordom maximálnej dennej teploty vzduchu pre tento deň, na tejto meteorologickej stanici.
Babie leto - obdobia suchého, málo veterného, slnečného a cez deň veľmi teplého počasia, ktoré sa vyskytuje v Európe zvyčajne v septembri alebo októbri. Noci už bývajú pomerne chladné a vytvárajú sa počas nich radiačne hmly, ktoré sa s postupujúcou jeseňou (v dôsledku skracovania dĺžky dňa) udržujú po väčšiu časť dňa. Príčinou babieho leta je rozsiahla anticyklóna, ktorá v jesennom období zotrváva nad strednou a juhovýchodnou Európou. Babie leto môže byť v jednotlivých rokoch veľmi rozdielne a v konkrétnom roku ho určuje momentálna veľkopriestorová cirkulácia vzduchu v širšej európskej oblasti. Príklad vývoja vybraných meteorologikých prvkov počas babieho leta v roku 1995 je uvedený na Obr. 4.
Trvanie babieho leta môže byť preto v jednotlivých rokoch veľmi premenlivé: napr. v r. 1959 trvalo takmer 7 týždňov, kým v niektorých rokoch nie je zreteľné vôbec. Patrí k poveternostným singularitám v ročnom priebehu počasia v strednej Európe; podľa H. Flohna sa v priemere najčastejšie vyskytuje v období od 21. 9. do 2. 10. Preto je u nás niekedy nazývané letom svätého Václava (28. 9.). Obdobie s podobným rázom jesenného počasia má v iných krajinách vlastné pomenovanie, napr. vo Francúzsku leto svätého Martina, pripadajúce na prvú polovicu novembra, v Anglicku leto svätého Lukáša, vyskytujúce sa uprostred októbra, vo Švédsku leto svätej Brigity, a v ČR leto sv. Václava. V Severnej Amerike ide o leto indiánske.
Babie leto sa vyznačuje charakteristickými znakmi, ktoré môžeme pozorovať aj v prírode. Medzi ne patrí napríklad lietanie pavučinových vlákien vylučovaných mladými pavúkmi. Tie sa nechávajú voľne unášať vzdušnými prúdmi do nových pôsobísk. Práve teplé počasie babieho leta vytvára predpoklady na vznik vertikálnych vzdušných prúdov, ktoré môžu pavúky odniesť aj na väčšiu vzdialenosť.
Obr. 1: Maximálna denná teplota vzduchu (Tmax) na Slovensku v dňoch 15. 10. a 24. 10. 2019 podľa údajov INCA SHMÚ [Zdroj: SHMÚ]
Obr. 2: Ročný režim maximálnej dennej teploty vzduchu (Tmax) na vybraných meteorologických staniciach v roku 2019 (Bratislava-Koliba, Hurbanovo, Piešťany a Košice-letisko) v porovnaní s dlhodobým priemerom a historickými hodnotami (pre Hurbanovo od roku 1951, ostatné stanice od roku 1951): prekonanie najvyššej Tmax pre daný deň je zobrazené červeným bodom, prekonanie najnižšej, modrým bodom [Zdroj: SHMÚ]
Obr. 3: Ročný režim minimálnej dennej teploty vzduchu (Tmin) na vybraných meteorologických staniciach v roku 2019 (Bratislava-Koliba, Hurbanovo, Piešťany a Košice-letisko) v porovnaní s dlhodobým priemerom a historickými hodnotami (pre Hurbanovo od roku 1951, ostatné stanice od roku 1951): prekonanie najvyššej Tmin pre daný deň je zobrazené červeným bodom, prekonanie najnižšej, modrým bodom [Zdroj: SHMÚ]
Obr. 4: Príklad vývoja vybraných meteorologických prvkov v Hurbanove počas "babieho leta" v roku 1995 [Zdroj: SHMÚ]