Aktuality SHMÚ
Jar 2023 - zhodnotenie
Jar 2023 bola o -2,3 °C chladnejšia ako najteplejšia jar v r. 1934, resp. o +3,1 °C teplejšia ako najchladnejšia jar v r. 1955 a to aspoň od r. 1931. Najvyššiu teplotu vzduchu (jar 2023) sme zaznamenali v Hurbanove 11,2 °C s odchýlkou -0,4 °C od 1991 – 2020 (35. najteplejšia jar aspoň od r. 1931), najnižšiu na Lomnickom štíte -4,6 °C (33. najteplejšia jar aspoň od r. 1931) s nulovou odchýlkou. Najvyššiu kladnú teplotnú odchýlku sme namerali v Čadci (pri teplote vzduchu za jar 7,6 °C) a v Medzilaborciach +0,3 °C (pri 8,4 °C), najvyššiu zápornú odchýlku -1,2 °C v Holíči (pri 9,8 °C). Priemerná teplotná odchýlka pre územie Slovenska bola -0,3 °C.
Jednotlivé mesiace sezóny (jar) prispeli do celkového hodnotenia nasledovne.
Marec bol mierne teplotne nadnormálny (definovaný odchýlkami od priemeru +1,6 °C až +3,0 °C) najmä v Bratislavskom a Trnavskom kraji, na Kysuciach, lokálne aj na Orave a v Prešovskom kraji (na ostatnom území bol teplotne normálny). V porovnaní s obdobím 1991 – 2020 boli odchýlky teploty vzduchu na celom území kladné. Marec skončil ako 18. najteplejší (76. najchladnejší) aspoň od r. 1931 s odchýlkou +1,4 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020, resp. +1,9 °C od 1981 – 2010, resp. +2,3 °C od 1961 – 1990. Marec 2023 bol o -2,2 °C chladnejší ako najteplejší marec v r. 2014, resp. o +7,4 °C teplejší ako najchladnejší marec v r. 1987 aspoň od r. 1931. Najvyššiu priemernú mesačnú (marcovú) teplotu vzduchu sme zaznamenali v Hurbanove 7,8 °C, 14. najvyššia (resp. 110. najnižšia) aspoň od r. 1901 s odchýlkou od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 +1,7 °C, najnižšiu na Lomnickom štíte ‑7,7 °C, 25. najvyššia (resp. 69. najnižšia) aspoň od r. 1931 s odchýlkou +1,2 °C od 1991 – 2020). Najvyššiu kladnú odchýlku sme zaznamenali v Čadci (+2,4 °C) pri priemernej mesačnej teplote vzduchu 4,3 °C. Naopak najnižšiu odchýlku (+0,7 °C) v Orechovej pri teplote vzduchu 6,1 °C. Štatisticky významne podnormálne počty mrazových dní t. j. dní, kedy minimálna teplota vzduchu bola pod 0 °C sa vyskytovali miestami v severnej polovici Slovenska, v oblasti Tatier až silno podnormálne počty.
Apríl bol teplotne podnormálny (definovaný odchýlkami od priemeru -1,1 °C až -2,5 °C) na celom území Slovenska, na krajnom juhozápade (lokálne aj na Záhorí) až silno podnormálny (definovaný -2,6 °C až -4,0 °C). Apríl skončil ako 70. najteplejší (24. najchladnejší) aspoň od r. 1931 s odchýlkou -1,9 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020, resp. -1,3 °C od 1981 – 2010, resp. -0,7 °C od 1961 – 1990. Apríl 2023 bol o - 6,2 °C chladnejší ako najteplejší apríl v r. 2018, resp. o +2,4 °C teplejší ako najchladnejší apríl v r. 1997 aspoň od r. 1931. Najvyššiu priemernú mesačnú (aprílovú) teplotu vzduchu sme zaznamenali v Hurbanove 9,7 °C, 88. najvyššia (resp. 36. najnižšia) aspoň od r. 1901 s odchýlkou od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 -2,3 °C, najnižšiu na Lomnickom štíte ‑6,5 °C, 67. najvyššia (resp. 27. najnižšia) aspoň od r. 1931 s odchýlkou -1,8 °C od 1991 – 2020). Najteplejšiu odchýlku sme zaznamenali vo Švedlári (-1,1 °C) pri priemernej mesačnej teplote vzduchu 6,2 °C. Naopak najnižšiu odchýlku (-3,1 °C) na Malom Javorníku pri teplote vzduchu 6,2 °C. Štatisticky významne nadnormálne počty mrazových dní sme pozorovali na mnohých miestach Slovenska (výrazne v Bratislavskom kraji), v najvyšších horských polohách až silno nadnormálne počty. Počet ľadových dní, t. j. dní, kedy maximálna teplota vzduchu bola pod 0 °C dosiahol štatisticky silno nadnormálne vysoké hodnoty (počty) len v severných okresoch v Žilinskom a v Prešovskom kraji a v Telgárte.
Máj bol teplotne normálny (definovaný odchýlkami od priemeru -1,5 °C až +1,5 °C). Kladné odchýlky od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 sa vyskytovali len lokálne, výraznejšie v oblasti Tatier a na severovýchode Prešovského kraja. Máj skončil ako 41. najteplejší (53. najchladnejší) aspoň od r. 1931 s odchýlkou -0,3 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020, resp. -0,2 °C od 1981 – 2010, resp. +0,6 °C od 1961 – 1990. Máj 2023 bol o -3,4 °C chladnejší ako najteplejší máj v r. 2018, resp. o +3,3 °C teplejší ako najchladnejší máj v r. 1991 aspoň od r. 1931. Najvyššiu priemernú mesačnú (májovú) teplotu vzduchu sme zaznamenali v Hurbanove 16,2 °C, 52. najvyššia (resp. 72. najnižšia) aspoň od r. 1901 s odchýlkou od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 -0,4 °C, najnižšiu na Lomnickom štíte 0,3 °C, 26. najvyššia (resp. 68. najnižšia) aspoň od r. 1931 s odchýlkou +0,5 °C od 1991 – 2020). Najvyššiu kladnú odchýlku sme zaznamenali na Lomnickom štíte (+0,5 °C) pri priemernej mesačnej teplote vzduchu 0,3 °C. Naopak najnižšiu odchýlku (-2,0 °C) v Holíči pri teplote vzduchu 13,9 °C.
Obr. 1: Vývoj odchýlky priemernej dennej teploty vzduchu [°C] od normálu 1991 - 2020 na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období 01.03.2023 - 31.05.2023 (zdroj: SHMÚ).
Obr. 2: Odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu [°C] na jar (01.03. – 31.05.) od normálu 1961 - 1990 na vybraných meteorologických staniciach v období rokov 1951 - 2022 (Chopok 1955 - 2022; zdroj: SHMÚ).
Atmosférické zrážky a snehová pokrývka počas jari v roku 2023
V roku 2023 bola dynamika zmien charakteru počasia na začiatku jari veľmi výrazná. Nezvyčajne premenlivý charakter počasia, v piatok (10.3.2023) popoludní a večer, potvrdili aj búrky, ktoré boli na niektorých miestach Slovenska veľmi silné. V sobotu (11.3.2023) potom zasiahol niektoré regióny Slovenska veľmi silný vietor. Noc na nedeľu (12.3.2023) bola už pokojnejšia a pri vyjasnení a utíšení vetra sa potom na niektorých miestach vyskytol pomerne silný mráz. Podobnými zvratmi a pomerne veľkými regionálnymi rozdielmi v rozložení atmosférických zrážok bol poznačený aj vývoj zrážok v priebehu tohtoročnej jari na Slovensku. V marci sa prejavovala v niektorých oblastiach Slovenska tendencia úbytku zrážok. Najmenej zrážok zaznamenali v tohtoročnom marci na Záhorí a v západných častiach Podunajskej nížiny, kde niekde nespadlo ani 10 mm zrážok. Zmena nastala v priebehu apríla, kedy sa začalo vyskytovať viac zrážok aj v oblastiach, kde sa dovtedy prejavoval ich určitý prechodný nedostatok. Tlaková níž, ktorá sa vytvorila na začiatku druhej aprílovej dekády nad severným Talianskom, spôsobila výdatné zrážky, ktorých jadro bolo juhozápadne až západne od Slovenska, ale významnejšie zrážky boli zaznamenané aj na krajnom juhozápade a západe Slovenska a tým sa v týchto oblastiach zmenil vývoj zrážok, ktorý práve na tomto území nebol na konci zimy a v prvej tretine tohtoročnej jari priaznivý, pretože sa tam vytváral deficit zrážok. Tieto tlakové níže na základe dráhy svojho postupu sú označované ako Vb – tlakové níže a boli relatívne viac aktívne napríklad v 60. rokoch 20. storočia. Určitým spôsobom prispeli k vyšším úhrnom zrážok, ktoré boli zaregistrované v niektorých rokoch tejto dekády 20. storočia v niektorých oblastiach strednej Európy. Pripomenúť treba, že práve v tomto období bola v roku 1965 u nás na Dunaji povodeň s katastrofálnymi dôsledkami na veľkej časti Žitného ostrova. Vplyv uvádzanej tlakovej níže sa prejavil aj na denných úhrnoch zrážok. Denný úhrn zrážok 32 mm v Kuchyni na letisku (14.4.2023) bol tam štvrtým najvyšším denným úhrnom zrážok v apríli aspoň od roku 1961. Denný úhrn zrážok 37 mm v Bratislave, Mlynskej doline (14.4.2023) bol dokonca druhým najvyšším denným úhrnom zrážok na tejto meteorologickej stanici v apríli aspoň od roku 1982 a vyšší denný úhrn zrážok tam v tomto druhom jarnom mesiaci zaregistrovali iba 2.4.1996 (43 mm). Naopak, dosah pásma zrážok spojeného s uvádzanou tlakovou nížou sa takmer neprejavil na niektorých miestach stredného Považia a na krajnom severovýchode Slovenska. V apríli, podobne ako v marci, boli v tomto roku zaznamenané dosť veľké rozdiely v územnom rozložení atmosférických zrážok. V tohtoročnom apríli zaznamenali na krajnom západe a juhozápade Slovenska ojedinele viac ako 100 mm zrážok, čo je v tomto mesiaci v týchto oblastiach výnimočné. Napríklad na Záhorí, v Kuchyni na letisku spadlo v apríli 103 mm zrážok a bol to na tejto meteorologickej stanici štvrtý najvyšší mesačný úhrn zrážok pre apríl aspoň od roku 1961. Viac zrážok ako v tohtoročnom apríli tam zaznamenali v posledných 63 rokoch v tomto druhom jarnom mesiaci iba v rokoch 1973 (134 mm), 2006 (108 mm) a 1965 (104 mm). Podobne to bolo v Bratislave, Mlynskej doline, kde v tomto mesiaci zaregistrovali tesne menej ako 100 mm zrážok (92 mm), ale bol to tam pre tento mesiac druhý najvyšší mesačný úhrn zrážok od začiatku prevádzky tejto meteorologickej stanice v roku 1982. Viac zrážok tam v apríli zaznamenali iba v roku 1996 (100 mm). V druhej dekáde mája sa vyskytli na území Slovenska opakovane výdatné dažde. Regionálny rozsah ich výskytu bol v jednotlivých prípadoch rôzny. V máji, v poslednom jarnom mesiaci, boli v tomto roku mesačné úhrny zrážok na Slovensku ešte vyššie ako v apríli. Ale podobne ako v apríli, boli priestorovo dosť rozdielne, čo spôsobili už aj búrky, ale hlavnou príčinou boli jednotlivé zrážkovo významné poveternostné situácie, pri ktorých boli najvýdatnejšie veľkopriestorové zrážky sústredené na krajný západ a juhozápad Slovenska a ešte aj do niektorých oblastí v južnej polovici stredného Slovenska a na juhozápade východného Slovenska. Okrem toho v poli mesačných úhrnov zrážok v tohtoročnom máji sa prejavili aj lokálne vplyvy búrkových lejakov, pri ktorých ojedinele spadlo v krátkom čase (väčšinou menej ako 1 hodina) aj viac desiatok milimetrov zrážok. Najvyššie mesačné úhrny zrážok dosiahli na Slovensku v máji v roku 2023 viac ako 120 mm a ojedinele to bolo aj viac ako 150 mm. Boli to hodnoty, ktoré sa blížili k rekordným mesačným úhrnom zrážok pre mesiac máj na príslušných meteorologických staniciach. Napríklad v Bratislave na Kolibe spadlo v tohtoročnom máji za celý mesiac 129 mm zrážok a bol to tam v tomto mesiaci 5. najvyšší mesačný úhrn zrážok aspoň od roku 1951, takže za posledných 73 rokov tam v máji zaznamenali viac zrážok ako teraz, iba v rokoch 2010 186 mm, 2019 165 mm, 1965 158 mm a 1987 140 mm. Veľmi podobne to bolo aj v Bratislave, Mlynskej doline, kde v tohtoročnom máji spadlo 124 mm zrážok a viac zrážok tam v tomto mesiaci zaregistrovali od roku 1982 iba trikrát, v roku 2019 162 mm, v roku 2010 156 mm a v roku 1991 127 mm. Medzi oblasti Slovenska, kde bolo v tohtoročnom máji menej atmosférických zrážok patril širší priestor Východoslovenskej nížiny, kde napríklad vo Vysokej nad Uhom a v neďalekej Orechovej zaznamenali za celý mesiac iba 29 mm zrážok. Opakované chladnejšie počasie v niektorých obdobiach tohtoročnej jari spôsobilo, že pomerne veľká časť zrážok vo vysokohorských polohách Slovenska v tomto ročnom období ešte padala v tuhej forme. Takže tam nebol zaznamenaný dlhšie v priebehu jari výraznejší úbytok snehovej pokrývky, čo vyústilo do rekordne vysokých hodnot výšky snehovej pokrývky pre mesiac máj na Chopku a na Lomnickom štíte. Na Chopku dosiahla výška snehovej pokrývky 1.5.2023 228 cm, čo je tam jej najvyššia hodnota pre tento posledný jarný mesiac od roku 1955. Na Lomnickom štíte uvádzali výšku snehovej pokrývky 4.5.2023 353 cm, čo je tam jej najvyššia hodnota pre máj aspoň od roku 1951.
Obr. 3: Denný úhrn atmosférických zrážok [mm] a sezónna suma atmosférických zrážok [mm] na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období 01.03.2023 - 31.05.2023 (zdroj: SHMÚ).
Obr. 4: Denný vývoj celkovej výšky snehovej pokrývky [cm] na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období 01.03.2023 - 31.05.2023 (zdroj: SHMÚ).
Zhodnotenie sucha na jar 2023
Meteorologické sucho
Veľmi suché až extrémne suché podmienky sa vyskytli na jar len v marci a na začiatku apríla. Najhoršia situácia bola v druhej polovici marca. Extrémne sucho bolo v Senici, Kuchyni, v Bratislave a Hurbanove. Na začiatku marca bolo extrémne sucho aj v Spišských Vlachoch a Milhostove. V priebehu apríla sa situácia zlepšila a prevažovali normálne až mierne vlhké podmienky. Veľmi vlhko až extrémne vlhko bolo na krajnom juhozápade, v Kuchyni a Bratislave. V máji bolo len lokálne mierne sucho v Senici, Medzilaborciach, Orechovej a Michalovciach. Na väčšina územia prevažovali normálne až mierne vlhké podmienky.
Pôdne sucho
Na začiatku marca bolo začínajúce až mierne sucho na približne 10 % územia. V povrchovej vrstve zasahovalo začínajúce sucho až ¼ územia. V priebehu mesiaca sa situácia na strednom a východnom Slovensku zlepšila a začínajúce sucho ustúpilo. Na juhozápadnom Slovensku sa však intenzita sucha zvyšovala. Koncom marca bolo na juhozápadnom Slovensku ojedinele mierne až výnimočné sucho. Najhoršia situácia bola na Záhorí, v Malých Karpatoch, v oblasti Chvojnickej pahorkatiny a čiastočne aj na Dolnom Považí. V týchto oblastiach bolo výrazné až výnimočné sucho, pričom v povrchovej vrstve to predstavovalo spolu 3,6 % celkovej plochy Slovenska. V priebehu apríla sa situácia na juhozápadnom Slovensku významne zlepšila. Počas apríla a mája bolo začínajúce až mierne sucho len ojedinele a krátkodobo v rôznych regiónoch Slovenska. Najnižšie nasýtenie v marci bolo v povrchovej vrstve na Záhorí a to v intervale 10-20 %. Na Podunajskej nížine bolo v marci nasýtenie zväčša 40-60 %, na juhu stredného a východného Slovenska v intervale 50-70 %. V apríli bolo nasýtenie na Záhorí v intervale 20-30 %, na Podunajskej nížine to bolo lokálne 30-40 % a na juhu stredného a východného Slovenska bolo najnižšie nasýtenie v intervale 60-70 %. Neskôr v priebehu apríla sa situácia zlepšila a nasýtenie stúplo. V máji bolo najnižšie nasýtenie 20-30 % na Záhorí a v západnej časti Podunajskej nížiny 30-40 %. V povrchovej vrstve boli najnižšie hodnoty na Záhorí 10-20 % krátkodobo na začiatku mesiaca. V druhej polovici mája nasýtenie na juhozápadnom Slovensku postupne stúpalo. Deficit pôdnej vlahy bol v marci najvyšší v okolí Bratislavy, v Malých Karpatoch a na Dolnom Považí -40 až -60 mm. Deficit od -20 do -40 mm bol v západnej časti Podunajskej nížiny, v Chvojnickej pahorkatine a na Záhorí. Na juhu stredného Slovenska bol deficit do -20 mm. V apríli nastalo zlepšenie najmä na juhozápadnom Slovensku a Záhorí. V polovici mesiaca prevažoval nadbytok vlahy, neskôr nastalo na Považí a v západnej časti stredného Slovenska opäť slabé zhoršenie vlahových podmienok. Na konci apríla bol deficit -20 až -40 mm na Považí, Ponitrí, Pohroní a Honte. Na približne polovici územia boli normálne podmienky. Táto situácia pokračovala až do mája. V priebehu mája sa podmienky zlepšili a prevažoval už nadbytok vlahy. Najvyšší nadbytok vlahy bol +40 až +60 mm v podtatranskej oblasti a na Podunajskej nížine.
Obr. 5: Kumulovaný stres vplyvom sucha, ktorý je vyjadrením trvania zníženého nasýtenia pôdy (menej ako 50 %) v profile 0 – 100 cm, potvrdil zlé vlahové podmienky počas jari predovšetkým na Záhorskej nížine a v západnej časti Podunajskej nížiny (mapa vpravo hore).
Obr. 6: Denný vývoj slnečného svitu [h] a sezónna suma slnečného svitu [h] na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období 01.03.2023 - 31.05.2023 (zdroj: SHMÚ).
Fenológia
Jar bola z fenologického hľadiska normálna (s výnimkou marhule) v porovnaní s predošlým dlhodobým obdobím. Teplotne podnormálne počasie v apríli a v máji spôsobilo posun nástupu jarných fenologických fáz do neskorších termínov v porovnaní s predošlými rokmi. Negatívne dopady výrazne chladnej periódy začiatkom apríla sa prejavili na výrazných škodách počas kvitnutia marhúľ. Priemerný nástup začiatku kvitnutia marhule bol v priemere o pár dni skôr ako v rokoch 2015-2022.
Podrobnejšie informácie o nástupe fenologických fáz v jednotlivých mesiacoch nájdete v Bulletine SHMÚ.
Obr. 7: Priemerný nástup začiatku kvitnutia marhule v rokoch 1990-2023.
Obr. 8: Kvitnutie repky olejnej v 3. dekáde apríla Obr. 9: Všeobecné zalisťovanie duba zimného (Q. petraea L.) v 1. dekáde mája