Aktuality SHMÚ
Fotografka počasia: Z balkóna si „pritiahnem“ mraky
Samozrejme, boli sme zvedaví, ako sa jej podarilo zachytiť takýto nádherný úkaz – červené mraky. To určite nie je každodenný jav. Táto fotka je naozaj originálna a umiestnenie v TOP 10 v spomínanom ocenení Európskej meteorologickej spoločnosti, si určite zaslúži.
„No, ja ani neviem o tom ocenení. To ste ma naozaj prekvapili. Áno, posielala som tam fotku, ale žiadnu spätnú väzbu som už nedostala. Nič mi od nich neprišlo,“ hovorí prekvapene pani Ester. Až od nás sa dozvedela, ako vysoko bola ocenená jej snímka. „Som happy, som rada takýmto oceneniam. Teší ma, keď niečo dosiahnem alebo keď sa niekomu páči moja fotografia. A k tej fotke – každý večer sledujem západ slnka. Nieže by som sa doma nudila, nemala aj iné koníčky. Ale stále sledujem mraky, hlavne nad Tatrami. Aby som vedela vystihnúť zaujímavé úkazy, napríklad svietiace mraky v noci,“ hovorí s nadšením pani Lukačková.
Z paneláku dovidí na Lomničák
Ako nám prezradila, amatérski „meteorológovia“, ľudia, čo sú fanúšikmi merania počasia, sledujú mraky pravidelne a výsledky pozorovaní a meraní zverejňujú na internete. Z facebookových stránok potom Ester čerpá informácie a pripraví sa na zaujímavý úkaz. A ako sa vraví, musí byť vždy pripravená, byť v pohotovosti, pretože mraky – to je často veľmi nestály a premenlivý úkaz. Fotograf musí zareagovať veľmi rýchlo. „Ja už keď idem na balkón, beriem do ruky foťák. A keď sú zaujímavé mraky, v momente musím fotiť. Naozaj musím byť v strehu. Bývam v paneláku s výhľadom na Tatry, z trinásteho poschodia nám krásny výhľad. Meteorológ Pavol Beránek vyrátal, že Lomnický štít je vzdušnou čiarou z môjho balkón vzdialený 17 kilometrov. Vďaka teleobjektívu si môžem záber – fotený objekt, pekne „pritiahnuť,“ vysvetľuje Popradčanka.
Láska na prvý pohľad
Dnes už je Popradčanka, pretože vyše štyridsať rokov žije v tomto meste pod našimi veľhorami. Pochádza však z Nových Zámkov, z nížiny. Do Tatier sa – ako sama vraví – zamilovala na prvý pohľad.
„Prišla som do Poradu preto, lebo v tom čase tu bola jediná fotografická škola na Slovensku. Takpovediac stredná škola pre komunál, teda vtedajšie fotografické služby pre verejnosť. Dodnes si pamätám ten moment, keď som po prvý raz uvidela Tatry. Zaľúbila som sa do nich okamžite. Musím povedať, že mám skôr bližší vzťah k horám, ako k vode. Ak preto sa mi tie Tatry tak zapáčili,“ opisuje pani Ester Lukačková.
Koníčkov je viac
Teraz si asi mnohí poviete, že už je jasné, prečo tak dobre fotí. Pani Ester ale vysvetľuje, že štúdium na fotografickej škole jej až tak nepomáha pri súčasnom fotení počasia. „Viete, za ten čas sa toho veľa zmenilo. My sme sa v škole učili vyvolávať filmy a fotky, retušovať, fotiť portréty a svadby. Dnes je už technika inde. Aj spôsob fotenia prírodných úkazov je iný, ako keď robíte portrét,“ vraví. V súčasnosti už veľa žien fotí, no žien – fotografiek, čo by sa špecializovali na počasie a zároveň robili tak dobré fotky nie je až tak veľa. „Toto hobby ma proste napĺňa. Mnohí si na dôchodku nájdu svoju záľubu, pre mňa je to fotenie. Baví ma to a keď nefotím, tak sa starám o kvietky v záhrade, na balkóne a teraz som začala robiť liaty akryl – abstraktné obrazy. Stále niečo robím, lebo nechcem byť nečinná,“ hovorí Ester Lukačková.
Známa ako „celebrita“
S jej fotkami sa pravidelne stretávajú diváci relácie Počasie na STVR. Vlani obsadila druhé miesto v kategórií Najväčší počet uverejnených fotografií na obrazovke a takisto druhú priečku v kategórií Najväčší počet uverejnených videí. Pripomeňme, že fotky a videá do relácie vyberajú odborníci – meteorológovia – takže zrejmé značí, že je dobrá – kráľovná fotografií o počasí. Prvé miesto obsadili muži.
„Mám z toho dobrý pocit a keď pošlem svoju fotku na stránku Vysoké Tatry, ľudia zareagujú – To vy posielate tie pekné fotky do relácie Počasie? Už poznajú moje meno. Zrejme aj to krstné, Ester, zohráva úlohu, lebo nie je tak časté. Keď napríklad idem do banky a poviem meno – spoznávajú ma. Je to taký dobrý pocit,“ uvádza pani Lukačková.
„Vedu“ o mrakoch má od manžela
Už tri roky je sama, manžel jej zomrel po covide na zlyhanie srdca a o pätnásť mesiacov syn na rakovinu. „Manžel ma celý život podporoval, päťdesiat rokov pracoval v Slovenskom hydrometeorologickom ústave tu v Poprade. Takže cez neho som mala blízko k počasiu. Keď som fotila krajinky, on mi rozprával o mrakoch, vysvetľoval, ako sa volajú jednotlivé tvary. Trošku ma do toho zasvätil. Musím povedať, že ja ako fotografka sa držím jedného hesla, motta – fotografie vznikajú v mysli fotografa. Aparát alebo mobil je len nástroj na realizáciu snímok,“ hovorí na záver pani Ester Lukačková.
Dúha a červené mraky nad Popradom
Gerlachovský štít
Ester Lukačková