Aktuality SHMÚ
Budova geofyzikálneho a meteorologického observatória v Hurbanove bola otvorená pred 125 rokmi
Na funkciu riaditeľa ho predurčili jeho vedecké aktivity, a tiež pozícia váženého zakladateľa a správcu na tú dobu modernej súkromnej hvezdárne a meteorologickej stanice, ktoré v tom čase v Starej Ďale prevádzkoval v susedstve svojho kaštieľa už zhruba 20 rokov. Za zmienku pri tejto významnej osobnosti stojí, že za svojho pôsobenia Dr. Konkoly používal niekoľko variant svojho mena, vždy v závislosti na jazyku, v ktorom prebiehala komunikácia: v maďarčine Konkoly Thege Miklós, v nemčine spočiatku Nicolaus Thege von Konkoly a neskôr Nikolaus Thege von Konkoly, a v po anglicky písanej korešpondencii sa podpisoval ako Nicolas de Konkoly.
V rokoch 1891 a 1892 zrealizoval Konkoly rozšírenie a plnohodnotné dovybavenie staroďalskej meteorologickej stanice, súvisiace so začatým procesom jej administratívneho povýšenia na observatórium. Reálne mu pritom túto myšlienku predostrel vtedajší minister pôdohospodárstva – gróf András Bethlen. Ten dokonca navrhol možné administratívne začlenenie nového štátneho meteorologicko-geofyzikálneho observatória pod ním vedené ministerstvo, a to najmä na základe úzkeho praktického súvisu meteorológie a poľnohospodárstva. Dr. Konkoly z pozície hlavy uhorskej meteorológie a geofyziky napokon presadil zriadenie tohto observatória práve na báze svojich súkromných pozorovateľní v Starej Ďale.
Proces úradného ustanovenia za prvé meteorologické a geofyzikálne observatórium v Uhorsku bol finalizovaný začiatkom mája 1893, kedy minister Bethlen oficiálne vymenoval Dr. Konkolyho do jeho čela. Observatórium, stanúc sa súčasne profesionálnym pracoviskom, nieslo pritom prívlastok „ústredného v krajine“ a stalo sa najdôležitejším bodom v celej príslušnej sieti uhorských staníc, ktorým zostalo až do rozpadu monarchie po 1. svetovej vojne. Do portfólia Bethlenovho Ministerstva pôdohospodárstva napokon úradne prešlo v júni 1893.
Po niekoľkých rokoch existencie observatória sa zintenzívnili prvotné ideály a postupné snahy o odčlenenie infraštruktúry meteorologicko-geofyzikálnej zložky od astronomického zázemia. Aktívne sa tým otvorila otázka výstavby samostatnej budovy pre meteorologické a geofyzikálne observatórium, no potrebné prostriedky zo štátneho rozpočtu na tento projekt sa podarilo uvoľniť napokon až v samom závere storočia, nakoľko uhorský minister financii dovtedy považoval celú záležitosť skôr za neseriózny hazard s verejnými zdrojmi. Názor napokon zmenil po intervencii nového ministra pôdohospodárstva Dr. Ignáca Darányiho, ďalšieho veľkého podporovateľa vedy a výskumu. Realizácia projektu pod patronátom Darányiho ministerstva sa tak mohla rozbehnúť. Podľa Konkolyho spomienok sa obe strany jednoznačne zhodli na tom, že nové observatórium má byť funkcionálne vybudované a prevádzkované v čo najmodernejšom prevedení, čomu budú zodpovedať adekvátne (vysoké) finančné investície.
Výkopové práce na stavenisku novej dvojposchodovej budovy pre meteorologické a geofyzikálne observatórium sazačali 27. júla 1899. Pre výstavbu observatória Konkoly poskytol svoj ďalší veľký súkromný pozemok s parkom v susedstve hvezdárne. Základný kameň novej budovy položili 15. augusta 1899. Ako zaujímavosť možno uviesť, že novostavba observatória dosiahla v internom „súboji“ víťazstvo a bola uprednostnená pred vybudovaním profesionálnej vysokohorskej meteorologickej stanice na Slavkovskom štíte vo Vysokých Tatrách. Dr. Konkoly sa pri budovaní a zariaďovaní novovznikajúceho observatória evidentne najviac inšpiroval renomovaným observatóriom v nemeckej Postupime na Telegrafenbergu, ale napríklad tiež údolným observatóriom vo francúzskom Clermont-Ferrande. Na svojich pracovných i súkromných cestách postupne navštívil množstvo v tom čase fungujúcich európskych observatórií, takže vo veci celkového zriadenia takéhoto pracoviska bol nepochybne výborne zorientovaný. Prvé základné plány novej budovy nakoniec navrhol spoločne s asistentom Jurajom Marczellom.
Obrázok 1: Budova observatória počas výstavby v roku 1900 (Zdroj: Archív geomagnetického observatória ÚVZ SAV v Hurbanove).
Úradnú časť slávnostného zhromaždenia v zasadacej miestnosti začal minister Darányi obsiahlejším úvodným príhovorom, vo veľkej časti ktorého zdôrazňoval význam vedy a jej rozvoj v Uhorsku. Darányi oficiálne otvoril nové observatórium a v rámci svojho prejavu tiež udelil štátne vyznamenania vybraným činovníkom z odboru meteorológie. Po ňom si zobral slovo Dr. Konkoly, ktorý obecenstvu priblížil cestu vedúcu ku vzniku observatória a dotkol sa aj jeho budúcnosti. Opäť Darányi následne vymenoval vedenie observatória, ktoré hneď nato zložilo slávnostný sľub. Nasledoval zápis prítomných do pamätnej knihy, čím sa ceremoniálna oficiálna časť programu skončila. Účastníci potom v menších skupinách absolvovali prehliadku nového observatória ako aj susedného astronomického observatória (hvezdárne). Po ukončení exkurzií sa o 14. hodine, už v Konkolyho sídle, konal slávnostný obed pre 70 ľudí.
Novootvorené meteorologické a geofyzikálne observatórium zodpovedalo najmodernejším vedecko-výskumným štandardom svojej doby a vo vtedajšom kontexte bolo prvotriedne vybavené. V celej budove bola už vtedy zavedená voda aj elektrina, ktorou bola zásobovaná aj blízka hvezdáreň. Nachádzali sa tu viaceré špecializované, dnes už neexistujúce výskumné miestnosti: fyzikálne, chemické i fotografické laboratórium, čierna komora, váhovňa. Súčasťou budovy v úvodnom období prevádzky bolo aj múzeum historických pozorovacích prístrojov a svoj účel dlho plnilo aj niekoľko vyhradených bytov pre zamestnancov. Popritom slúžilo observatórium v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia ako experimentálne pracovisko budapeštianskej vysokej školy, kam poslucháči prichádzali absolvovať predpísanú prax.
Obrázok 2: Budova observatória na jednej z prvých fotografií v čase otvorenia v roku 1900 (Zdroj: Kolektív autorov, 1900).
Darovacími zmluvami v rokoch 1901 a 1902 Konkoly Thege formálne skompletizoval prechod novovybudovaného observatória z jeho súkromného vlastníctva do správy štátu. Hurbanovské geofyzikálne a meteorologické observatórium prežilo všetky veľké geopoliticko-spoločenské turbulencie a zmeny v 20. storočí, a spolu s astronomickým observatóriom (Slovenská ústredná hvezdáreň) tak v náväznosti na „konkolyovskú“ tradíciu naďalej zostáva fungujúcou súčasťou tamojšieho vedecko-výskumného komplexu. Táto základňa pritom predstavuje jediné odborné inštitúcie súčasného Slovenska, kontinuálne pôsobiace ešte od čias bývalého uhorského štátu.
Administratívnu budovu hurbanovského geofyzikálneho a meteorologického observatória dnes spravuje Slovenská akadémia vied. Jej priestory spoluzdieľajú Geomagnetické observatórium a seizmická stanica Ústavu vied o Zemi SAV a Meteorologické observatórium Slovenského hydrometeorologického ústavu. Pozorovacie a meracie priestory sa nachádzajú v priľahlom observatóriovom parku a meteorologickej záhradke a radí sa k nim taktiež charakteristická 22 m vysoká meteorologická veža budovy observatória. Geomagnetické pavilóny sú umiestnené obďaleč, na pozemku za areálom susednej hvezdárne.
Autori textu:
Dalibor Výberči (daliborvyberci@protonmail.com)
Fridrich Valach, Geomagnetické observatórium ÚVZ SAV v Hurbanove (geoffval@savba.sk)
Za pomoc pri zhromažďovaní informácií súčasne ďakujeme Renáte Péterovej z Meteorologického observatória SHMÚ v Hurbanove.
Literatúra:
Héjas E. (1899): Épül az ógyallai meteorológiai obszervatórium. Az Időjárás 3(8): 263.
Héjas E. (1900): Az országos meteorológiai és föld-mágnességi intéze Ó-gyallán. Vasárnapi Ujság 47(40): 658–660.
Kolektív autorov (1900): Ünnepi emlékkönyv az Ó-gyallai M. Kir. Országos Meteorológiai és Földmágnességi Obszervatórium ünnepélyes felavatása alkalmából. Budapešť a Hurbanovo: A magyar király országos meteorológiai és földmágnességi intézet, 199 s.
Konkoly Thege M. (1899): Néhány külföldi meteorológiai obszervatóriumról különös tekintettel az Ó-Gyallán épülendő m. kir. meteorológiai központi obszervatóriumra. Az Időjárás 3(3): 69–96.
Neuvedený autor (1900): Az ó-gyallai m. kir. orsz. meteorológiai és földmágnességi obszervatórium felavató ünnepélye. Az Időjárás 4(10): 401–406.
Ochabová P., Ochaba S. (1977): The origin and development of the Geomagnetic Observatory in Hurbanovo (On the 75th anniversary of its official founding). Contributions of the Geophysical Institute of the Slovak Academy of Sciences 7: 13–30.
Šamaj F. (1972): K storočnici založenia hurbanovských observatórií. Meteorologické zprávy 25(2–3): 36–40.