Aktuality SHMÚ
Výsledky meteorologicko-klimatického kvízu z podujatia Noc vedy 2025
Správne odpovede z kvízu:
1. Na jednej z našich meteorologických staníc sa nepretržite pozoruje a meria počasie už od roku 1872. Kde sa nachádza táto stanica?
Správna odpoveď: Hurbanovo
Hurbanovo je najstaršia meteorologická stanica na Slovensku s najdlhšími neprerušenými pozorovaniami, ktorá stojí od začiatku jej vzniku až doteraz na tom istom mieste. V roku 1867 tu začal robiť vlastné meteorologické pozorovania Dr. Mikuláš Konkoly-Thege, miestny veľkostatkár a prírodovedný nadšenec. Na svojom pozemku postavil astronomické, geofyzikálne a meteorologické observatórium, ktoré bolo na tú dobu veľmi dobre prístrojovo vybavené. Meteorologické pozorovania Dr. Konkoly-Thegeho sa zachovali od roku 1872 len v maďarských meteorologických ročenkách, staršie pozorovania zasielané do Viedne sa nezachovali.
2. Vyskytlo sa už niekedy tornádo na Slovensku?
Správna odpoveď: áno
V strednej Európe, kde sa nachádza aj Slovensko, sa tornáda môžu vyskytovať, avšak ich výskyt nie je taký častý a zväčša ani ich sila nie je taká veľká ako napríklad pri niektorých tornádach v USA. Pre vznik tornáda musí byť totiž naraz splnených viac meteorologických podmienok a niektoré sú aj veľmi špecifické. Slovensko nepatrí medzi podporujúce prostredie pre vznik tornád, pretože na našom území je veľa horských pásiem so zložitými prírodnými podmienkami. Tornádam viac vyhovujú roviny alebo len málo členité prostredie. Preto u nás možno častejšie pozorovať tornáda v kotlinách alebo nížinách. Tornádo sa na Slovensku vyskytlo napríklad 3. októbra 2018 v obci Lekárovce v okrese Sobrance (intenzita F1), 5. októbra 2020 v Gemerskej Vsi (intenzita F1), či napríklad 5. augusta 2021 v Petkovciach v okrese Vranov nad Topľou (pravdepodobne išlo o tornádo s intenzitou F2).
3. Ako sa volá prístroj na meranie rýchlosti vetra?
Správna odpoveď: anemometer
4. Ako sa nazýva hranica medzi rozdielnymi vzduchovými hmotami?
Správna odpoveď: atmosférický front
Atmosférický front je úzke rozhranie medzi dvomi vzduchovými hmotami, z ktorých každá má iné charakteristické vlastnosti. (Názvoslovie v meteorológii vznikalo po prvej svetovej vojne, preto takéto „bojové" pomenovanie.) Toto rozhranie je veľmi tenké, pri zemi má hrúbku len niekoľko sto metrov, ale jeho dĺžka je stovky kilometrov. Atmosférické fronty súvisia s tlakovými nížami. Na prednej strane níže je teplý front (označujeme ho červenou farbou), v zadnej strane níže je zase front studený (označuje sa modrou farbou). Celý tento komplex nazývame tiež frontálnym systémom. Pri prechode frontu nad daným územím sa menia hodnoty meteorologických prvkov, mení sa druh a množstvo oblačnosti, teplota, vlhkosť vzduchu, mení sa druh zrážok, pozorujeme tiež zmenu hodnoty tlaku vzduchu.
5. Ktoré dva z uvedených plynov sú skleníkové plyny?
Správne odpovede: oxid uhličitý a metán
6. Akým symbolom sa v meteorológii označuje hmla?
Správna odpoveď: ≡
Meteorológovia na uľahčenie práce používajú celosvetovo dohodnuté značky a symboly označujúce jednotlivé poveternostné javy (napríklad búrku, sneženie, poľadovicu). Takéto značky sa používajú na zobrazenie javov v prízemných synoptických mapách a vo výkazoch meteorologických pozorovaní. Príklady meteorologických značiek si môžete pozrieť napríklad tu: https://cloudatlas.wmo.int/en/classification-of-meteors-other-than-clouds.html
7. Ako sa označujú drobné pevné (prachové) častice prenášané vzduchom?
Správna odpoveď: PM častice (z angl. Particulate matter)
Drobné prachové častice, ale aj kvapôčky označujeme pre jednoduchosť spoločným označením PM. Podľa priemeru ich môžeme rozdeliť na častice menšie než 10 µm (PM10), častice menšie než 2,5 µm (PM2,5) a celkovú prašnosť (total solid particulates - TSP). Ich pôvod je v rôznych spaľovacích procesoch - napríklad vykurovanie domácností tuhým palivom, doprava, priemysel. Zdravotný vplyv PM častíc závisí od ich veľkosti. Zatiaľ čo väčšie častice (nad 10 µm) môžu pôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom a kýchaním a dráždenie očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest a častice s rozmerom pod 2,5 µm môžu prestupovať do pľúcnych komôrok. Nanočastice môžu prenikať do krvného obehu. Aktuálne koncentrácie týchto častíc, ako aj to, či nie je dnes vydaná výstraha pred závažnou smogovou situáciou si môžete pozrieť na webovej stránke SHMÚ https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=oko_mapy