Aktuality SHMÚ

Žltnutie listov na lesných porastoch buka lesného aj v roku 2026

V predchádzajúcej analýze sme sa venovali deficitu atmosférických zrážok a prehlbujúcemu sa pôdnemu suchu na území Slovenska (https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1767). Dnes sa budeme venovať žltnutiu listov v lesných porastoch.

Lesné bukové porasty sú citlivé na dlhodobý nedostatok pôdnej vlahy. Pre svoj optimálny rast potrebujú v priemere od 800 do 900 mm atmosférických zrážok ročne. Aktuálne zaznamenávame výrazný deficit atmosférických zrážok na viacerých miestach Slovenska, najmä v horských oblastiach, a to až do 300 mm. Ten sa aktuálne začína prejavovať plošným letným žltnutím listov a ich opadom, ktoré pozorujeme napríklad v oblasti Považského Inovca, Malých Karpát, Tríbeča (porasty agátu bieleho a duba letného/zimného) a pravdepodobne sa tento jav vyskytuje aj v iných pohoriach Slovenska.

Obr. 1. Letné žltnutie listov buka lesného v oblasti Považského Inovca dňa 30.7.2026 (Foto: J. Rozkošný)

Obr. 2. Letné žltnutie porastov agátu bieleho v oblasti Tríbeča (Foto: J. Rozkošný)

Dlhá perióda s pôdnym suchom v roku 2026 na Slovensku je spojená aj s vysokými maximálnymi teplotami vzduchu nad 35 °C. Takéto vysoké maximálne denné teploty vzduchu sme zaznamenali počas vlny horúčav v závere júna 2026, ako aj počas aktuálnej vlny horúčav na prelome júla a augusta 2026. Lesné porasty nie sú na takéto vysoké teploty vzduchu adaptované a negatívne ovplyvňujú fotosyntézu bukových porastov. Maximálnu fotosyntézu buk lesný dosahuje pri denných teplotách vzduchu od 15 do 28 °C (Schulze, 1970). Pre porovnanie maximálnu fotosyntézu dosahujú stredomorské druhy dubov v rozmedzí teplôt vzduchu 30 až 35 °C.

Prvý plošný negatívny prejav sucha (letné žltnutie a opad listov) na bukových porastoch sme zaznamenali v roku 2022 (https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1248.) prakticky v každom pohorí Slovenska. Podobná situácia s takýmto prejavom sa opakovala najmä v oblasti západného Slovenska v roku 2024, ktorú sme podrobnejšie analyzovali v článku (https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1515.). Dôležité je spomenúť, že do roku 2022 sme podobný jav na Slovensku zaznamenávali len ojedinele (v roku 2003, 2018) a s dlhým odstupom. Napríklad v oblasti Nemecka, v južnom Bavorsku sa plošné žltnutie listov na buku začalo objavovať už v roku 2018 (Schudt a kol. 2020) a podobne ako u nás, na Slovensku, aj v roku 2022.

To, že sa klimatické podmienky na Slovensku výrazne menia, podporuje práve výskyt tejto reakcie buka lesného na dlhodobú zmenu pôdnej vlhkosti resp. nárast maximálnych teplôt vzduchu. Tento jav sa vyskytuje už tretíkrát od roku 2022 a bukové porasty na Slovensku sú výrazne oslabené. Opakované dlhé obdobia s pôdnym suchom zvyšujú mortalitu v lesných porastoch a zvyšujú riziko aktivizácie sekundárnych škodcov (napríklad podkôrny a drevokazný hmyz, hubové ochorenia atď.). Tejto problematike sa venovali podrobnejšie odborníci z NLC, z Lesníckej ochranárskej služby (https://www.youtube.com/watch?v=2l1IZ96bfKY).

Zvýšene riziko požiarov v lesných porastoch

Dlhodobé zrážkovo deficitné obdobie, ktoré je už sprevádzané aj letným žltnutím a opadom listov, aktuálne spôsobujú vysoké riziko vzniku požiarov v lesných porastoch.

Od roku 2018 bol vývoj lesných požiarov na Slovensku veľmi premenlivý, bez jednoznačného rastúceho alebo klesajúceho trendu. Výrazné rozdiely medzi jednotlivými rokmi sa prejavili v počte požiarov, rozlohe zasiahnutého územia, aj vo výške priamych škôd.

Najkritickejším rokom bol 2022, keď bolo zaznamenaných 297 lesných požiarov, čo je najvyšší počet v sledovanom období, a zároveň bola poškodená rekordná plocha 1 209,56 ha. Priame škody dosiahli 1 196 510 €, čo poukazuje na mimoriadne nepriaznivé dopady.

Naopak, rok 2023 predstavoval najpokojnejší rok sledovaného obdobia. Vzniklo len 55 požiarov. V roku 2024 sa počet požiarov zvýšil na 102, pričom poškodená plocha zostala relatívne nízka (81,73 ha). Napriek tomu boli zaznamenané najvyššie priame škody celého sledovaného obdobia (1 919 550 €), čo naznačuje, že niektoré požiare zasiahli porasty a infraštruktúru (najmä lesnú techniku) s vysokou ekonomickou hodnotou.

V roku 2025 bolo evidovaných 136 lesných požiarov, ktoré poškodili 245,92 ha lesa. V porovnaní s rokom 2024 sa počet požiarov zvýšil o približne 33 % a poškodená plocha bola takmer trojnásobná. V roku 2026 bolo od začiatku roka do konca apríla evidovaných 70 lesných požiarov. Hoci ide len o čiastkové údaje za prvé štyri mesiace roka, ich počet naznačuje zvýšenú početnosť lesných požiarov.

Z dlhodobého pohľadu je zrejmé, že medzi počtom požiarov, rozlohou poškodeného územia a výškou ekonomických škôd neexistuje priama závislosť. Jednotlivé roky boli významne ovplyvnené aktuálnymi meteorologickými podmienkami, priebehom požiarov a hodnotou zasiahnutých lesných porastov a majetku. Práve pri meteorologických podmienkach sa javí sucho ako dôležitým faktorom. Vývoj počtu požiarov totiž do určitej miery odráža výskyt sucha na Slovensku. Z tohto dôvodu bude zaujímavým pozrieť sa na celkovú štatistiku lesných požiarov po skončení tejto mimoriadne suchej sezóny.

Literatúra:

Schuldt B., Buras A., Arend M., Vitasse Y. a kol., 2020. A first assessment of the impact of the extreme 2018 summer drought on Central European forests. Bas. And App. Ecol. Vol. 45.

Schulze E. D. 1970. Der CO²-Gaswechsel der Buche (Fagus silvatica L.) in Abhängigkeit von den Klimafaktoren im Freiland. Flora 159: 177–232.