Aktuality SHMÚ

Mimoriadny úhrn zrážok aj supercela na Slovensku na začiatku týždňa

Výdatné zrážky sú v letnom polroku v priestore strednej Európy typicky spojené s rozvojom hlbokej konvekcie, teda prehánok a búrok, ktoré môžu mať veľmi špecifický vývoj

V letnom polroku sa v strednej Európe pri vhodných podmienkach vyskytujú aj intenzívne zrážky spojené predovšetkým s búrkami. Okrem potenciálnej energie CAPE (Convective Available Potential Energy - dostupná potenciálna energia pre rozvoj konvekcie)  je dôležitá aj zmena rýchlosti a smeru vetra s narastajúcou nadmorskou výškou, tzv. strih vetra (priestorová zmena vektoru rýchlosti prúdenia). Strih vetra je významným meteorologickým javom predovšetkým pre leteckú dopravu, pre meteorológov má význam  pri predpovedaní organizácie konvektívnych štruktúr. Dôležitým aspektom, ktorý súvisí so vznikom búrok, je iniciácia výstupu bubliny vzduchu do vyšších častí troposféry, kde po dosiahnutí určitej výšky (hladina voľnej konvekcie) už bublina pokračuje vo svojom výstupe bez potreby impulzu, a teda na úkor dostupnej energie. Takýmto impulzom pre začiatok výstupu vzduchovej bubliny môže byť napríklad prechod frontálneho rozhrania, iniciáciu podmieňuje aj vhodná orografia (vynútená konvenkcia).

Mimoriadny úhrn zrážok v Tatranskej Javorine v noci z 19. na 20.6.2016

V noci z nedele na pondelok ovplyvňovalo počasie na našom úemí frontálne rozhranie spojené s tlakovou nížou (obr. 1), ktorej stred postupoval cez naše územie ďalej na sever. V súvislosti s ňou sa na našom území vyskytli aj silné búrky. Napr. v Tatranskej Javorine spadlo pri jednej takejto búrke za 60 minút 55 mm zrážok (63 z tejto búrky). Príčinou takto výdatného dažďa bola búrka, ktorá sa neustále obnovovala nad daným miestom (zrejme šlo o interakciu juhovýchodného prúdenia a horskej prekážky). Súčasne sa do oblasti od juhovýchodu približoval ďalší búrkový systém, z ktorého tu spadlo ďalších 28 mm. Dovedna teda pri dvoch búrkach spadlo 91 mm (pozri aj animáciu rádiolokačnej odrazivosti CAPPI 2 km z radaru na Kojšovskej holi), pričom ranný dážď ešte niekoľko mm pridal a za 12 hodín tak spadlo takmer 97 mm (za 24 h 99 mm), (obr. 2). V oblasti bola vo večerných hodinách vydaná aj výstraha 3. stupňa na búrky na vysoké úhrny zrážok.

Obr. 1: Analýza SYNOP-ov zo dňa 20.6.2016 00 UTC.

Obr. 2: 12- hodinový kĺzavý úhrn zrážok v Tatranskej Javorine v noci z 19. na 20.6.2016.

Supercela 20.6.2016

Supercela zväčša pozostávajúca z jednej mohutnej kvázistacionárnej konvektívnej bunky. Jej životnosť býva aj niekoľkých hodín práve kvôli tomu, že má dobre separované zostupné prúdy od výstupných, čo je spôsobené tým, že výstupný prúd rotuje okolo vertikálnej osi. Oblasť rotácie nazývame mezocyklóna, ktorú detegujeme dopplerovským rádiolokátorom. Supercela vzniká v instabilnom prostredí, pričom spomínaná rotácia je generovaná silným vertikálnym strihom vetra, teda rozdielom prúdenia medzi prízemnou vrstvou troposféry a strednou troposféru (0 až 6 km), spravidla nad 20 m/s (niekedy aj menej).  Vznik supercely sme zaznamenali na našom území aj v pondelok 20.6., kedy krátko po 11:00 h LSEČ vznikla prvá konvektívna bunka. Priaznivé strihové podmienky a tiež instabilitu (CAPE) prepdovedal približne na čas kedy supercela aj reálne vznikla aj model ECMWF (obrázok TU).  Už v priebehu 30 minút sme v poli rádiolokačnej odrazivosti pozorovali výrazné zosilnenie konvektívneho jadra a krátku dobu aj tzv. V-tvar (obr. 3), ktorý je typický práve pre supercely. Táto štruktúra sa typicky tvorí v stredných, prípadne ja v spodných, hladinách usporiadaním hydrometeorov do tvaru písmena "V". Tento tvar vzniká interakciou silného prúdenia a silného rotujúceho výstupného prúdu (ten je prekážkou v prúdení), pričom je orientovaný v smere tohto prúdenia (presnejšie v smere spomínaného vektora vertikálneho strihu vetra).

Supercelu sme pri prechode cez hrebeň Malej Fatry zachytili aj našou kamerou na Kubínskej holi (obr. 4), kde je dokonca vidieť aj lokálne zníženie základne cumulonimbu, tzv. wall cloud. Supercelu sa podarilo nasnímať aj družicou SUOMI s cirkumpolárnou dráhou letu, a to práve v okamihu, keď opúšťala naše územie a smerovala ďalej nad Poľsko, kde ešte zosilnela (obr. 5). Na snímke je farebne zobrazené pole jasovej teploty hornej hranice oblačnosti, pričom najchladnejšie sú práve vysoké búrkové oblaky. Pri supercelách pozorujeme často aj tzv. studené U, ktoré sme čiastočne pozorovali aj v tomto prípade. Vďaka rýchlemu postupu supercely nepriniesla vyššie hodinové úhrny zrážok, aj keď prechodne sme zaznamenali aj významnejší 10 minútový úrhn a to napríklad v Hornom Vadičove. Škody však mohli spôsobiť krúpy, ktorých maximálny priemer bol podľa  správ dotknutých obyvateľov do 2 cm (obr. 6).  Prostredníctvom siete na detekciu bleskov LINET je možné vidieť aj dráhu postupu supercely (obr. 7), kde vidieť aj dráhu druhej supercely, ktorá sa vyskytla západnejšie.

Obr. 3:  Supercela zo dňa 20.6.2016 na poli rádiolokačnej odrazivosti. Pri svojom postupe ponad Malú Fatru vykazovala aj tzv. V-tvar (vyššie hodnoty odrazivosti sa usporiadajú približne do tvaru písmená "V" v smere výškového prúdenia (resp. vektora strihu vetra). Supercela vykazovala mimoriadnu životnosť, celý postup je na animácii (kde vidieť aj silné búrky v Rumunsku a na Ukrajine). Na animácii tiež vidieť aj druhú supercelu, ktorá ale mala kratšiu životnosť, pretože sa dostala do interakcie s nesupercelárnymi bunkami, ktoré postupovali smerom na sever (keďže supercely sa odkláňajú doprava oproti pohybu nesupercelárnych buniek, často dochádza k podobným interakciám, ktoré narúšajú vyváženosť výstupných a zostupných prúdov v supercele, a tak môžu spôsobiť jej zánik).

Obr. 4: Supercelu zachytila aj naša kamera umiestnená na Kubínskej holi (pohľad na SZ). Na obrázku je možné identifikovať aj wall cloud - lokálne zníženie základne oblaku druhu Cumulonimbus s horizontálnym rozmerom okolo 1 km.

Obr. 5: Záber z polárnej družice SUOMI dňa 20.6.2016 o 13:49 LSEČ. [RGB kompozit zložený z viditeľného a infračerveného kanálu].

Obr. 6: Krupobitie zaznamenali najmä obyvatelia Žiliny a tiež v Rajci a okolí, niektorí nám poslali aj svoje fotografie, maximálny priemer krúp bol väčšinou do 2 cm.

Obr. 7: Suma bleskov v časovom intervale od 11:00 LSEČ do 17:00 LSEČ detekovaná pomocou siete LINET [zelenou farbou sú znázornené skoršie a červenou neskoršie výboje].