Aktuality SHMÚ

Mimoriadne slnečné a teplé leto 2017

Tohtoročné leto bolo na severnej pologuli, v Európe, ale aj na Slovensku mimoriadne teplé, a v niektorých oblastiach aj veľmi suché. Podľa údajov NASA bolo obdobie od júna do augusta 2017 globálne druhé a na severnej pologuli tretie najteplejšie aspoň od roku 1880 (podľa NOAA tretie najteplejšie; Zdroj NOAA). [Priestorové rozloženie odchýlok globálnej teploty podľa NASA a NOAA.] Medzi regióny s najvyššími odchýlkami teploty vzduchu patrila aj Európa, kde leto 2017 skončilo ako piate najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní. Relatívne najteplejšie bolo predovšetkým v oblasti Balkánu, kde odchýlky teploty vzduchu v porovnaní s normálom 1961-1990 dosiahli takmer +5,0 °C. Mimoriadne teplo však bolo aj v ďalších oblastiach starého kontinentu, napr. v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, v strednej Európe a v niektorých oblastiach východnej a juhovýchodnej Európy. Mimoriadne teplý, a v niektorých oblastiach južnej a strednej Európy aj veľmi suchý charakter leta bol významne podmienený cirkulačnými podmienkami (viac v časti Cirkulačné podmienky v lete 2017), výrazne podnormálnymi úhrnmi atmosférických zrážok a silne nadnormálnym trvaním slnečného svitu. Prehľad klimatologických indikátorov pre jednotlivé regióny možno nájsť na stránke NOAA. Podrobnejšie klimatologické hodnotenie jednotlivých mesiacov leta 2017 možno nájsť v predošlých analýzach za mesiace jún, júl a august 2017 [ale aj v Bulletine MaK za mesiace 06, 07 a 08].  

Teplota vzduchu

Leto 2017 bolo na území Slovenska teplotne mimoriadne nadnormálne, s priemernou územnou odchýlkou +2,6 °C v porovnaní s normálom 1961-1990 (dT v intervale od +1,5 °C v Bardejove do +3,9 °C v Žihárci). V porovnaní s teplejším normálom 1981-2010 hodnotíme leto ako teplotne silne nadnormálne s priemernou územnou odchýlkou +1,7 °C (dT v intervale od +0,7 °C v Medzilaborciach do +2,8 °C v Žihárci; Obr. 1 vľavo). Uplynulé leto bol relatívne najteplejšie na západnom Slovensku, kde odchýlka teploty vzduchu od normálu 1961-1990 na veľkom území výrazne presahovala hodnotu +3,0 °C, relatívne najchladnešie bolo na krajnom severovýchode Slovenska (Obr. 2). Tohtoročné leto skončilo na väčšine analyzovaných meteorologických staníc ako druhé až štvrté najteplejšie aspoň od roku 1951, v Hurbanove ako tretie najteplejšie aspoň od roku 1900 (priemer za leto: 22,6 °C; odchýlka od normálu 1961-1990: +3,1 °C; Obr. 1 vpravo). Priemerná letná teplota vzduchu bola v Hurbanove vyššia len v rokoch 2003 (23,1 °C) a 2015 (22,9 °C).

Relatívne najteplejším mesiacom leta bol august 2017 s priemernou priestorovou odchýlou dT +3,3 °C (v porovnaní s normálom 1981-2010 bol však teplejší jún 2017, ktorý bol druhým najteplejším júnom v histórii meteorologických pozorovaní na Slovensku). Absolútne najnižšia priemerná sezónna teplota vzduchu za leto, okrem vysokých horských polôh, bola zaznamenaná v Telgárte (15,8 °C), najvyššia v Žihárci (23,0 °C). Vo vysokých horských polohách bola priemerná teplota vzduchu v lete 8,6 °C na Chopku, resp. 5,5 °C na Lomnickom štíte.

V priebehu leta 2017 sme zaznamenali až 62 tropických dní (výskyt aspoň na jednej meteorologickej stanici) a 29 tropických nocí. Najviac tropických dní sme zaregistrovali na staniciach v Dolných Plachtinciach (49) a v Slovenskom Grobe (49), a ďalej na staniciach v Gabčíkove (46), Žihárci (45) a Dudinciach (45). Najviac tropických nocí sme pozorovali v Žihárci (14) a Bratislave, Mlynskej doline (13). Priestorové rozloženie počtu letných a tropických dní možno vidieť na Obr. 3. Najmä v prípade celkového počtu letných dní ide o veľmi zaujímavú situáciu, kedy na pomerne veľkom území na juhu Slovenska presiahol počet hodnotu 70 dní (na niektorých staniciach ide o vôbec najvyššiu hodnotu aspoň od roku 1951; napr. Bratislava-Koliba, Bratislava-letisko alebo Poprad).

V lete 2017 sme na území Slovenska pozorovali päť vĺn horúčav (podľa kritérií Lapin et al. 2016, Obr. 4), pričom dve z nich trvali minimálne sedem dní (19. - 28. 6. 2017 a 30. 7.-5. 8. 2017). V priebehu štvrtej vlny horúčav na prelome júla a augusta 2017 sme na Slovensku zaznamenali aj absolútne teplotné maximum tohto leta: 38,8 °C (Senica; 3. 8. 2017). Absolútne teplotné minimum, ak nepočítame vysoké horské polohy [na Lomnickom štíte -5,4 °C, dňa 23. 8. 2017], bolo zaznamenané vo Vernári, dňa 14. 7. 2017 (0,5 °C).

Atmosférické zrážky a dni s búrkou

Z hľadiska celkového úhrnu atmosférických zrážok boli podmienky na území Slovenska v priebehu leta veľmi kontrastné, najmä ak porovnáme západné Slovensko so zvyškom územia. Ako vidieť na Obr. 5 (vľavo), zatiaľ čo na prevažnej časti západného Slovenska (až po Žilinu a Martin) boli celkové úhrny zrážok za leto 2017 silne až mimoriadne podnormálne (miestami aj menej ako 60 % normálu), veľká časť stredného a východného Slovenska mala zrážky viac či menej v rámci normálu 1961-1990 (výnimkou boli len dve zrážkovo nadnormálne enklávy na území Liptova a Zemplínu). V absolútnom množstve najviac zrážok spadlo v priebehu leta vo vysokých horských polohách Tatier (Skalnaté Pleso 459 mm, Lomnický štít 424 mm alebo Tatranská Javorina 409 mm), mimo Tatier napr. v Oravskej Lesnej (397 mm), naopak najmenej v oblasti Dolného Lopašova (70 mm) alebo Dechtíc (76 mm). Z letných mesiacov bol relatívne najviac bohatý na atmosférické zrážky júl 2017, kedy v priemere na celé územie Slovenska spadlo 92 mm zrážok (102 % dlhodobého priemeru 1901-2000). Ako jediný letný mesiac tak nebol zrážkovo deficitný. Jún a august skončili s deficitom 21, resp. 15 mm (Obr. 5).

Predbežné hodnotenie podmienok meteorologického sucha v najviac zasiahnutých oblastiach Podunajskej a Záhorskej nižiny možno nájsť v analýze: Dlhotrvajúce sucho na Podunajskej a Záhorskej nížine. Podrobnejšie hodnotenie zrážkových pomerov na Slovensku možno nájsť v jednotlivých hodnoteniach za jún, júl a august 2017.

V lete 2017 sme na území Slovenska pozorovali 52 dní s búrkou (aspoň jedna pozorovaná búrka na jednej meteorologickej stanici), najviac v júli (22) a najmenej v júni (12). Staničné pozorovania potvrdzujú aj údaje z detekčného systému LINET. Detekčný systém zaznamenal v priebehu júla miestami až 12 dní s búrkou, najmenej takýchto dní bolo v auguste (najmä v dôsledku výrazneho ústupu búrkovej činnosti na východnom Slovensku). V priemere sa v lete 2017 na území Slovenska vyskytlo podľa systému LINET 14 až 18 dní s búrkou, výrazne viac ale v oblasti západného Liptova, Veľkej Fatry, severného Gemeru a Šariša či v oblasti severne od Bardejova (miestami až do 30 dní s búrkou v období mesiacov jún až august, a takmer 40 dní v období od začiatku apríla do konca augusta 2017, Obr. 6). 

Slnečný svit

Suma trvania slnečného svitu bola v lete 2017 mimoriadne až extrémne vysoká, na niektorých staniciach dosiahla najvyššiu hodnotu aspoň od roku 1951 (resp. 1961). Celkové (relatívne) trvanie slnečného svitu bolo najčastejšie v rozmedzí od 123 % (Kamenica n/C.; 812 hodín) do 140 % (Sliač; 914 hodín) mesačného normálu 1961-1990. Vo vysokohorských polohách dosiahla sezónna suma slnečného svitu od 578 (Chopok; 148 % normálu) do 611 hodín (Lomnický štít, 135 % normálu). Absolútne najvyššiu sezónnu sumu za leto 2017 dosiahol slnečný svit na staniciach Hurbanovo (973 hodín), Bratislava-letisko (959 hodín), Bratislava-Koliba (929 hodín), Sliač (914 hodín) a Piešťany (906 hodín). Ako dokumentuje aj Obr. 7, na väčšine analyzovaných meteorologických staniciach bolo leto 2017 z pohľadu trvania slnečného svitu mimoriadne až extrémne (1. až 2. miesto v poradí celkovej sumy trvania slnečného svitu za leto; ukážka spracovania časových radov uvedenej charakteristiky slnečného svitu pre stanice: Bratislava-letisko, Hurbanovo, Poprad a Košice-letisko). Podmienky slnečného svitu a priemerného množstva oblačnosti v Európe v lete 2017 možno vidieť na Obr. 9.

Cirkulačné podmienky v lete 2017

V lete 2017 mala určujúci vplyv na počasie v strednej a juhovýchodnej Európe oblasť vysokého tlaku vzduchu, ktorá sem zasahovala ako výbežok azorskej anticyklóny, pričom vo vysunutom hrebeni sa následne vo vnútrozemí kontinentu, najmä v oblasti Balkánu a Stredomoria, vytvárali samostatné anticyklonálne jadrá (Obr. 11 vľavo). V priebehu slnečných dní sa tak pevnina mohla nerušene zohrievať. Zohrievanie bolo zosilnené aj prílevom teplého vzduchu od juhozápadu, ktorý sa k nám dostával na prednej strane brázd nízkeho tlaku vzduchu, ktoré spolu so zvlnenými studenými frontami postupovali od západu smerom do strednej a východnej Európy. Pri postupe na východ strácali na výraznosti a zrážky s nimi spojené boli prevažne konvektívneho charakteru. Frontálna zóna bola hrebeňom vysokého tlaku posunutá viac na sever Európy, frontálne systémy spojené s prílevom chladnejšieho oceánskeho vzduchu tak ovplyvňovali hlavne západnú a severnú Európu. V čase vrcholiacich horúčav sa akčné centrum nízkeho tlaku vzduchu nachádzalo severne od Britských ostrov, pričom po prednej strane brázdy nízkeho tlaku vzduchu zosilnel prílev teplého vzduchu od juhozápadu. (Obr. 11 vpravo, príklad synoptickej analýzy na Obr. 12). [Príklad takto situácie v období od 31.7. do 3.8.2017.]

Ako sme uviedli už vyššie, letné horúčavy vyvrcholili 3. a 4. 8. 2017 krátko pred príchodom zvlneného studeného frontu spojeného s tlakovou nížou, ktorá mala svoj stred v oblasti Severného mora (Obr. 12). Po jej prednej strane k nám prúdil zo severozápadnej Afriky veľmi teplý, pôvodom kontinentálny tropický vzduch. Veľmi teplý vzduch prenikol aj vo vyšších hladinách atmosféry, napríklad v hladine 850 hPa dosahovala teplota hodnoty 20 až 24 °C. Jazyk teplého vzduchu zasiahol najmä krajný juhozápad (Záhorie a juh Podunajskej nížiny). V tejto oblasti sme nakoniec zaznamenali aj absolútne maximá tohto leta (38,8 °C).

V priebehu leta sa vyskytli aj prechodné a nevýrazné ochladenia. Studený vzduch sa k nám dostával na zadnej strane brázd nízkeho tlaku vzduchu a po prechode studených frontov. Preto aj napriek vysokej frekvencii vĺn horúčav jednotlivé vlny netrvali viac ako 10 dní a boli prerušované prechodným ochladením. Ochladenie sa prejavilo hlavne v nočných hodinách, pretože vzduch bol pomerne suchý.

Možno povedať, že veľmi teplé leto bolo dôsledkom prevládajúcej atmosférickej cirkulácie, ktorá v mnoho pripomínala cirkulačné podmienky najteplejších liet v posledných desaťročiach. Dominantnú úlohu v cirkulácii zohrával hrebeň azorskej anticyklóny, ktorý sa vysúval hlboko do európskeho vnútrozemia a zabraňoval živšej cirkulácii medzi chladnejším Atlantikom a vnútrozemím európskeho kontinentu. Blokujúci účinok anticyklón sa prejavil najmä v strednej a južnej Európe a na Balkáne. 

Zdroje: KMIS SHMÚ, Bulletin MaK, Intersucho, WMO/DWD, NOAA, NCEP, KNMI, NASA.

Obr. 1: (vľavo) Odchýlka priemernej sezónnej teploty vzduchu v lete 2017 od normálu 1961-1990 a 1981-2010 na vybraných meteorologických staniciach; (vpravo) odchýlka priemernej sezónnej teploty vzduchu v lete na staniciach Bratislava-Koliba, Hurbanovo, Oravská Lesná a Košice-letisko v období 1900(1951)-2017 (v porovnaní s normálom 1961 - 1990) [Obr. 1a, Obr. 1b]

Obr. 2: Priestorové rozloženie odchýlky priemernej teploty vzduchu v lete 2017 v porovnaní s normálom 1961-1990 (vľavo) a 1981-2010 (vpravo) [Obr. 2]

Obr. 3: Sezónny počet letných (vľavo) a tropických dní (vpravo) na Slovensku v lete 2017 [Obr. 3a, Obr. 3b]

Obr. 4: Denné maximum teploty vzduchu pre územie Slovenska v období od 1. 6. do 31. 8. 2017 s identifikáciou hlavných vĺn horúčav "HW" podľa kritérií Lapin et al. 2016 [Obr. 4]

Obr. 5: Sezónny úhrn atmosférických zrážok za leto 2017 v % normálu 1961-1990 (vľavo), mesačný úhrn atmosférických zrážok za jún, júl a august 2017 (vpravo dole), priestorový úhrn atmosférických zrážok pre jednotlivé mesiace roku 2017 (počítaný izohyetovou metódou; vpravo hore); úhrn zrážok za leto v intervale 81-120 % je v rámci normálu, <70 % - silne podnormálny, >130 % - silne nadnormálny [Obr. 5]

Obr. 6: Priestorové rozloženie počtu dní s búrkou za mesiace jún, júl a august 2017 (hore) a obdobie teplého polroka (apríl-august) a leta 2017 (dole) na základe údajov z detekčného systému LINET [Obr. 6a-hore, Obr. 6b-dole]

Obr. 7: Poradie rokov podľa celkovej sumy trvania slnečného svitu v lete na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku za obdobie 1951-2017 (zobrazených je len prvých 20 najvyšších hodnôt) [Obr. 7]

Obr. 8: Priemerná teplota vzduchu v Európe (vľavo) a v oblasti strednej Európy (vpravo) v lete 2017 na základe údajov WMO/DWD [Obr. 8a, Obr. 8b]

Obr. 9: Celkové trvanie slnečného svitu (vľavo) a priemerné množstvo oblačnosti (vpravo) v Európe v lete 2017 na základe údajov WMO/DWD [Obr. 9a, Obr. 9b]

Obr. 10: Odchýlka priemernej (globálnej) sezónnej teploty vzduchu za obdobie mesiacov jún až august v rokoch 2002, 2003, 2007, 2012, 2015 a 2017 na základe údajov WMO/DWD [Obr. 10]

Obr. 11: (vľavo) Odchýlka od priemernej výšky geopotenciálnej hladiny 850 hPa (1981-2010) v období 1. 6. - 31. 8. 2017 na základe údajov reanalýzy NCEP/NCAR (to isté len pre hladinu 500 hPa); (vpravo) priemerná výška geopotenciálnej hladiny 850 hPa v období 28. 7. - 19. 8. 2017 na základe údajov reanalýzy NCEP/NCAR (to isté len pre obdobie od 31. 7. do 3. 8. 2017) [Obr. 11a, Obr. 11b]

Obr. 12: Synoptická analýza zo dňa 4. 8. v čase 00:00 UTC [Obr. 12]

Obr. 13: Odchýlka globálnej teploty (GLOBAL; vľavo) a teploty severnej pologule (NH; vpravo) za obdobie mesiacov január až august v porovnaní s dlhodobým priemerom 1910-2000 v období 1880-2017 podľa údajov NOAA, porovnanie teplôt nad peninami a oceánmi je tu [Obr. 13]

Obr. 14: Odchýlka globálnej teploty (GLOBAL; vľavo) a teploty severnej pologule (NH; vpravo) za obdobie mesiacov jún až august v porovnaní s dlhodobým priemerom 1910-2000 v období 1880-2017 podľa údajov NOAA [Obr. 14]