Aktuality SHMÚ

Klimatická zmena a jej vplyv na zdravie a majetok na Slovensku

V utorok (15.5.2018) sme v spolupráci s Poštovou poisťovňou , a.s. zorganizovali odbornú konferenciu spojenú s tlačovou besedou na tému klimatická zmena a jej dopady na zdravie a majetok. Prinášame Vám tlačovú správu z podujatia.

Prejavy a očakávané dôsledky klimatickej zmeny na Slovensku

Bratislava, 15. mája 2018 - Klimatické zmeny sa dejú čoraz rýchlejšie a majú stúpajúcu tendenciu. Priemerná ročná teplota vzduchu v oblasti Bratislavy sa za uplynulých 67 rokov zvýšila o 2 °C a predpokladá sa jej ďalší rast. Podľa odhadov WHO medzi rokmi 2030 a 2050 klimatické zmeny spôsobia približne 250 000 úmrtí ročne. Práve kvôli extrémom počasia bude v budúcnosti poistná ochrana drahšia a nedostupnejšia. Vývoj klímy vo svete vyvoláva otázky ako je na ne pripravené Slovensko.

Povrchová teplota Zeme má stúpajúci trend a práve tento dlhodobo pozorovaný fakt je najvýraznejším prejavom prebiehajúcej zmeny klímy. Zatiaľ čo globálny priemer teploty prízemnej atmosféry stúpol od začiatku 20. storočia o takmer 1 °C, oblasť strednej Európy, vrátane Slovenska, vykazuje za to isté obdobie dvojnásobne rýchlejšie otepľovanie. Napríklad v oblasti Bratislavy sa priemerná ročná teplota vzduchu zvýšila o takmer 2 °C od roku 1951. „Vzhľadom na pokračujúce otepľovanie sa a na základe výstupov klimatických modelov očakávame, že ročný priemer teploty vzduchu by sa mal v časovom horizonte do roku 2025 zvýšiť o 0,8 až 0,9 °C, do roku 2050 o približne 2,0 až 2,5 °C a do roku 2100 o 3,5 až 4,0 °C,“ konštatuje klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Jozef Pecho.

Skorý nástup jari

Na Slovensku si budeme musieť zvyknúť aj na rýchlejší nástup teplého a suchého počasia v jarnom období. Ďalším očakávaným prejavom klimatickej zmeny na Slovensku bude rast dennej maximálnej a minimálnej teploty vzduchu. Do roku 2050 sa predpokladá  významný nárast počtu letných a tropických dní, ako aj pokles počtu mrazových a ľadových dní. „Obyvatelia Slovenska musia počítať aj s tým, že intenzita a dĺžka trvania vĺn horúčav bude narastať. Tieto vlny môžu nastúpiť už v priebehu mája a nebudú zriedkavé ani v polovici septembra. Predpokladá sa aj vyšší počet dní s dusným počasím, vzhľadom na zvyšovanie obsahu vody v atmosfére,“ dodáva Jozef Pecho.

Časté búrky, menej snehu

Kvôli vyššej teplote vzduchu bude rásť aj miera výparu zo zemského povrchu, čím sa vytvoria podmienky pre dlhšie trvanie sucha na celom území Slovenska, najmä však v jeho južnej polovici. V dôsledku vyššej vlhkosti vzduchu sa očakáva i častejší výskyt silnejších a intenzívnejších búrok, aj intenzívnejších prívalových zrážok, ktoré budú predstavovať vážnejšie riziko pre ľudské aktivity. Zmeny v teplotných a zrážkových pomeroch sa v zime prejavia na znížení počtu dní so snehovou pokrývkou a tiež v poklese priemernej výšky snehovej pokrývky. V súvislosti s rastom extrémnosti zrážok však treba počítať s častejším výskytom vyšších denných prírastkov nového snehu.

Zmena klímy a jej dopad na zdravie

Čoraz intenzívnejšie a rýchlejšie klimatické zmeny sa považujú  sa za jeden z najväčších environmentálnych problémov dnešnej doby. Výrazne ovplyvňujú  aj čistotu ovzdušia, kvalitu vody, úbytok stratosférického ozónu, pokles biodiverzity a degradácia pôdy a tým pádom aj naše zdravie.  „Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) medzi rokmi 2030 a 2050 klimatické zmeny spôsobia približne 250 000 úmrtí ročne, a to v dôsledku teplotného stresu, či podvýživy, ktorá bude následkom sucha. Kvôli klimatickým zmenám sa budú zvyšovať aj náklady na zdravotnú starostlivosť. WHO odhadlo, že do roku 2030 vzrastú na 2-4 miliardy ročne,“ hovorí David Balla z Inštitútu zdravotnej politiky Ministerstva zdravotníctva SR.

Nárast poistných udalostí

Poistné škody spôsobené meteorologickými javmi v globálnom meradle dlhodobo stúpajú a rok 2017 bol v tomto smere rekordný. Objem poistných škôd vlani celosvetovo vzrástol v porovnaní s predošlým rokom o 170 %  a stal sa historicky najdrahším rokom.  Ekonomické škody dosiahli 357 mld. USD a globálne poistné škody 134 mld. USD.

Slovensko je ohrozené predovšetkým predpokladaným nárastom intenzity búrkových javov v lete čo môže mať za následok vyššie škody spôsobené krúpami a prívalovými povodňami. Očakávaný rast teplôt a intenzity sucha na Slovensku bude mať dopad aj na pôdohospodárstvo a vodné zdroje. Sprievodným javom tohto stavu je už aj dnes vyššie riziko požiarov. „Objem škôd Poistení proti požiaru  a  iným majetkovým škodám vzrástol v roku 2017 oproti roku 2016 o 123 %. V Poštovej poisťovni v letných mesiacoch pravidelne evidujeme aj zvýšené hlásenie poistných udalostí zo životného poistenia,“ uvádza Daniel Vida, podpredseda predstavenstva Poštovej poisťovne.

Poistná ochrana je v dôsledku klimatickej zmeny už teraz pre niektoré skupiny fyzických a právnických osôb príliš drahá a nedostupná. „V budúcnosti bude cena poistenia ešte vyššia a pribudnú skupiny osôb, odvetvia a lokality na Slovensku, ktoré budú práve kvôli stále častejším extrémom počasia a ich dôsledkom nepoistiteľné. Navyše, štát svojimi zásahmi dostupnosť poistnej ochrany zhoršuje. Významným negatívnym zásahom proti poistnej ochrane je napríklad jej zaťaženie novou daňou z poistenia,“ dodáva D. Vida.