Aktuality SHMÚ
Rok 2023 láme klimatické rekordy
Ženeva/Dubaj 30. novembra 2023 (WMO) - Rok 2023 podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) prekonal klimatické rekordy a v jeho priebehu bol zaznamenaný výskyt extrémnych prejavov počasia, ktoré za sebou zanechali stopy skazy a zúfalstva.
Predbežná správa WMO o stave globálnej klímy potvrdzuje, že rok 2023 veľmi pravdepodobne bude najteplejším rokom v histórii meteorologických meraní. Údaje dostupné na konci októbra ukazujú, že aktuálny rok bol približne o 1,40 °C (s neistotou ± 0,12 °C) nad predindustriálnou úrovňou 1850 - 1900. Rozdiel medzi rokom 2023 a rokmi 2016 a 2020, ktoré boli v minulosti hodnotené ako najteplejšie roky, je taký veľký, že je veľmi nepravdepodobné, že teplota v posledných dvoch mesiacoch roka môže ovplyvniť výsledné poradie. Posledných deväť rokov po roku 2015 bolo najteplejších v histórii meraní. Otepľujúci efekt fenoménu El Niño, ktorý sa počas jari začal vyvíjať v Tichom oceáne, bude globálnu teplotu vzduchu pravdepodobne ovplyvňovať aj v roku 2024, pretože El Niño má zvyčajne najväčší vplyv na globálnu teplotu po svojom vrchole (január - február 2024).
„Úroveň skleníkových plynov je rekordne vysoká. Globálne teploty sú rekordne vysoké. Tempo nárastu hladiny svetového oceánu je rekordne vysoké. Rozloha plávajúceho antarktického morského ľadu je rekordne nízka. Je to ohlušujúca kakofónia prekonaných rekordov,“ uviedol generálny tajomník WMO prof. Petteri Taalas.
„Toto sú viac než len štatistiky. Riskujeme, že nevyhráme boj o to, aby sme zachránili naše ľadovce a znížili tempo stúpanie hladiny morí. Už sa nemôžeme vrátiť ku klíme 20. storočia, ale teraz musíme konať tak, aby sme obmedzili riziko čoraz nehostinnejšej klímy v tomto a v nasledujúcich storočiach,“ uviedol.
„Extrémne prejavy počasia na dennej báze ničia životy – čo zdôrazňuje naliehavú potrebu zabezpečiť, aby bol každý chránený službami včasného varovania,“ uviedol prof. Taalas.
Obrázok 1: Vývoj priemernej globálnej teploty vzduchu (v °C) v období 1850 – 2023.
Úroveň koncentrácie oxidu uhličitého - CO2 v atmosfére je o 50 % vyššia ako v predindustriálnej ére a zachytáva tak v atmosfére dodatočné teplo. Dlhá životnosť CO2 (300 – 1000 rokov) znamená, že teplota bude rásť ešte mnoho rokov.
Rýchlosť zvyšovania hladiny morí mala v rokoch 2013 - 2022, v dôsledku pokračujúceho otepľovania oceánov a topenia ľadovcov, viac ako dvojnásobné tempo v porovnaní prvým desaťročím satelitných meraní (1993 - 2002). Maximálna rozloha plávajúceho antarktického morského ľadu bola tento rok rekordne najnižšia a dosiahla rozlohu o 1 milión km2 (viac ako veľkosť Francúzska a Nemecka dohromady) menej ako predchádzajúce rekordne nízke hodnoty, ktoré sa dosahujú na konci zimy na južnej pologuli. Horské ľadovce v Severnej Amerike a Európe boli opätovne vystavené extrémnej sezóne topenia. Podľa správy WMO stratili švajčiarske horské ľadovce za posledné dva roky asi 10 percent svojho zostávajúceho objemu.
Správa WMO ukazuje globálny rozsah zmeny klímy. Poskytuje prehľad sociálno-ekonomických dopadov vrátane potravinovej bezpečnosti a vysídľovania obyvateľstva.
„Tento rok mnohé komunity na celom svete zápasili s požiarmi, záplavami a extrémnymi teplotami. Z rekordne vysokých úrovní globálnej teploty by mali svetovým lídrom chodiť mráz po chrbte,“ uviedol generálny tajomník OSN António Guterres.
„Máme plán ako obmedziť nárast globálnej teploty na úroveň 1,5 °C a vyhnúť sa tak najhoršiemu klimatickému chaosu. Potrebujeme však vodcov, aby na COP28 vystrelili zo štartovacej pištole a začali tak preteky o udržanie limitu 1,5 stupňa nažive, a to: stanovením jasných očakávaní pre ďalšie kolo akčných plánov v oblasti zmeny klímy a zaviazaním sa k partnerstvám a financovaniu, ktoré ich umožnia; Zaviazaním sa k trojnásobnej úrovni využívania obnoviteľných zdrojov a dvojnásobnej energetickej účinnosti; A zaviazať sa k postupnému vyraďovaniu fosílnych palív s jasným časovým rámcom zosúladeným s 1,5-stupňovým limitom,“ uviedol.
Kapacita na výrobu obnoviteľnej energie vzrástla v roku 2022 takmer o 10 %, na čele s solárnou a veternou energiou.
Predbežná správa WMO o stave globálnej klímy bola zverejnená s cieľom informovať delegátov na konferencii COP28 v Dubaji o aktuálnom stave globálnej klímy. Spája informácie od národných meteorologických a hydrologických služieb, regionálnych klimatických centier, partnerov OSN a popredných vedcov v oblasti klímy. Údaje o teplote vzduchu sú zostavené konsolidáciou zo šiestich popredných údajových súborov - HadCRUT.5.0.1.0 (Met Office, Veľká Británia), NOAAGlobalTemp v5 (NOAA, Spojené štáty americké), NASA GISTEMP v4 (GISS NASA, Spojené štáty americké), Berkeley Earth (Spojené štáty americké), ERA5 (ECMWF), JRA-55 (Japonsko). Finálna správa o stave globálnej klímy za rok 2023 bude spolu s regionálnymi správami zverejnená v prvej polovici roka 2024.
Obrázok 2: Odchýlka priemernej ročnej teploty vzduchu v roku 2023 v porovnaní s normálom 1991 - 2020 (v °C).
Kľúčové informácie
Koncentrácie skleníkových plynov
Koncentrácie troch hlavných skleníkových plynov – oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného – dosiahli v roku 2022 (posledný rok, pre ktorý sú k dispozícii konsolidované globálne hodnoty) rekordne vysoké úrovne. Aktuálne údaje z konkrétnych pozorovacích lokalít ukazujú, že úrovne troch skleníkových plynov sa v roku 2023 aj naďalej zvyšovali.
Globálna teplota
Priemerná globálna teplota pri povrchu zeme bola v roku 2023 (do októbra) o približne 1,40 °C (± 0,12 °C) nad priemerom z rokov 1850 – 1900. Na základe údajov do konca októbra je prakticky isté, že rok 2023 bude najteplejším rokom v 174-ročnom rade meraní, čím prekoná predchádzajúce najteplejšie roky, rok 2016 o 1,29 °C (± 0,12 °C) a rok 2020 o 1,27 °C (±0,13 °C). Rekordne vysoké mesačné globálne teploty boli pozorované nad oceánmi – od marca do októbra – a o niečo neskôr aj nad pevninou – od júna do októbra. Mesiace jún až október 2023 výrazne prekonali predchádzajúce rekordy pre príslušný mesiac vo všetkých údajových súboroch, ktoré WMO použila v správe o stave klímy. Júl býva zvyčajne celosvetovo najteplejším mesiacom v roku, a preto sa júl 2023 stal historicky najteplejším mesiacom v histórii meraní.
Teplota povrchu mora
Priemerná globálna teplota povrchu močí a oceánov (SST) dosahovala na severnej pologuli rekordne vysoké hodnoty pre dané ročné obdobie už v priebehu jari 2023. V období apríl až september (posledný mesiac, za ktorý máme údaje) boli prekonané všetky maximálne teplotné rekordy, pričom v júli, auguste a septembri boli prekonané s veľkým rozdielom (okolo 0,21 až 0,27 °C). Výnimočné teplé podmienky spojené s výskytom tzv. morských vĺn horúčav (maritime heatwaves) boli zaznamenané vo východnej časti severného Atlantického oceánu, Mexickom zálive, Karibskom mori a v rozsiahlych oblastiach južného oceánu.
Tepelný obsah oceánov
Tepelný obsah oceánov dosiahol v roku 2022 (posledný rok s kompletnými údajmi) najvyššiu zaznamenanú úroveň v 65-ročnom zázname meraní. Očakáva sa, že otepľovanie bude aj naďalej pokračovať, pričom tento trend bude v budúcnosti nezvratný v rámci storočných až tisícročných časových horizontov. Všetky údajové súbory sa zhodujú v tom, že miera otepľovania oceánov vykazuje za posledné dve desaťročia pozoruhodne významný nárast.
Nárast hladiny svetového oceánu
Priemerná výška hladiny svetového oceánu dosiahla v roku 2023 najvyššiu hodnotu v časovom rade satelitných meraní so začiatkom v roku 1993, čo je následkom pokračujúceho otepľovania oceánov, ale aj topenia pevninských a horských ľadovcov. Miera globálneho nárastu výšky priemernej hladiny dosiahla za posledných desať rokov (2013 – 2022) viac ako dvojnásobné tempo v porovnaní s prvou dekádou satelitných záznamov (1993 – 2002).
Obrázok 3: Vývoj priemernej výšky hladiny svetového oceánu (v mm) v období 1993 – 2023.
Kryosféra
Rozsah antarktického plávajúceho morského ľadu dosiahol vo februári 2023 absolútne minimum od začiatku satelitných meraní v roku 1979. Rozsah ľadu sa v období od júna tohto roku kontinuálne pohyboval v oblasti rekordne nízkych hodnôt. Ročné maximum dosiahnuté v septembri predstavovalo 16,96 miliónov km2, čo je zhruba 1,5 milióna km2 pod priemerom z rokov 1991 – 2020 a 1 milión km2 pod predchádzajúcim rekordne nízkym maximom z roku 1986.
Rozsah arktického plávajúceho morského ľadu zostal výrazne pod normálom, pričom ročné maximálne a minimálne hodnoty rozsahu morského ľadu boli piate a šieste najnižšie v období priamych meraní. Ľadovce v západnej Severnej Amerike a európskych Alpách zažili v roku 2023 obdobie extrémneho topenia. Vo Švajčiarsku stratili ľadovce za posledné dva roky približne 10 % svojho zostávajúceho objemu.
Extrémne prejavy počasia a klímy
Na všetkých obývaných kontinentoch boli zaznamenané extrémne prejavy počasia a klímy, ako veľké záplavy, tropické cyklóny, extrémne horúčavy a suchá a s nimi súvisiace lesné požiare.
Záplavy spojené s extrémnymi zrážkami spôsobenými stredomorskou tlakovou nížou Daniel zasiahli v septembri Grécko, Bulharsko, Turecko a Líbyu, pričom obzvlášť významné straty na životoch boli zaznamenané hlavne v Líbyi (Derna).
Tropický cyklón Freddy, ktorý sa vo februári a marci pohyboval v Indickom oceáne, bol jedným z historicky najdlhšie trvajúcich tropických cyklónov (05.02.2023 – 14.03.2023). Veľké škody spôsobil predovšetkým na Madagaskare, v Mozambiku a v Malawi. Tropický cyklón Mocha (09.05.2023 – 15.05.2023) bol jedným z najintenzívnejších cyklónov, aké boli kedy v máji pozorované v Bengálskom zálive.
Extrémne horúčavy zasiahli mnohé časti sveta. Niektoré z najvýznamnejších sa v južnej Európe a severnej Afrike vyskytli v druhej polovici júla. Maximálna teplota vzduchu vtedy v Taliansku dosiahla hodnotu 48,2 °C, pričom rekordne vysoké teploty boli hlásené aj z Tunisu (Tunisko) 49,0 °C, Agadiru (Maroko) 50,4 °C a Alžíru (Alžírsko) 49,2 °C.
V Kanade prekonala tohtoročná sezóna lesných požiarov všetky predchádzajúce rekordné záznamy. Celková zasiahnutá plocha tu k 15. októbru dosiahla hodnotu 18,5 milióna hektárov, čo je viac ako šesťnásobok 10-ročného priemeru (2013 – 2022). Tieto požiare viedli aj k silnému znečisteniu ovzdušia dymom, a to najmä v husto obývaných oblastiach východnej Kanady a severovýchodných Spojených štátov amerických (USA). Najhorší lesný požiar roka, z hľadiska strát na ľudských životoch, bol hlásený zo štátu Havaj (USA), kde bolo pri požiari usmrtených najmenej 99 osôb, čo je najsmrteľnejší požiar v USA za posledných viac ako 100 rokov. V oblasti afrického rohu sa tento rok po piatich po sebe nasledujúcich obdobiach sucha vyskytli povodne, ktoré vyvolali ešte väčšie presídlenie ako predchádzajúce sucho. Dlhodobé sucho sa zintenzívnilo v mnohých častiach Strednej a Južnej Ameriky. V severnej Argentíne a Uruguaji boli zrážky od januára do augusta 20 až 50 % pod priemerom, čo viedlo k stratám na úrode a nízkej úrovni zásob vody.
Socio-ekonomické dopady
Poveternostné a klimatické extrémy zhoršili problémy s potravinovou bezpečnosťou, presídľovaním obyvateľstva a dopadmi na zraniteľné skupiny obyvateľstva. Pokračovali v spúšťaní nových presídľovaní, predlžovali trvanie už existujúcich presídlení a vyvolávali aj následné sekundárne presídlenia už presídlených ľudí. Zvyšovala sa tak zraniteľnosť mnohých ľudí, ktorí už boli zo svojich domovov vyhnaní z dôvodu zložitých multikauzálnych situácií vyvolaných vojenskými konfliktami.
Účinné komplexné systémy včasného varovania tvoria jeden zo základných komponentov potrebných na zníženie nepriaznivého dopadu prírodných katastrof na spoločnosť. Medzinárodná iniciatíva “Včasného varovania pre všetkých“ (Early Warnings for All) sa snaží zabezpečiť, aby bol každý chránený systémami včasného varovania do konca roku 2027. Od prijatia Sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof (18.03.2015, Sendai, Japonsko) sa zvýšilo tempo vývoja a implementácie miestnych stratégií na znižovanie rizika prírodných katastrof.
Video z online prenosu tlačovej konferencie z COP28 v Dubaji je v anglickom jazyku prístupné na nižšie uvedenom odkaze: Tlačová konferencia WMO na COP28 v Dubaji