Aktuality SHMÚ
Výročná správa WMO poukazuje na neustále napredovanie zmeny klímy
Správa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) – Stav globálnej klímy 2022 (State of the Global Climate 2022) sa zameriava na kľúčové klimatické ukazovatele – skleníkové plyny, teplotu vzduchu, stúpanie hladiny morí, tepelný obsah a acidifikácia (okysľovanie) oceánov a morský ľad a ľadovce. Zdôrazňuje tiež vplyvy klimatických zmien a extrémneho počasia.
• Sucho, záplavy a vlny horúčav postihujú veľké časti sveta a náklady s nimi spojené rastú
• Priemerné globálne teploty za posledných 8 rokov boli historicky najvyššími zaznamenanými
• Hladina morí a tepelný obsah oceánov sú na rekordne vysokej úrovni – a tento trend bude pokračovať mnoho nasledujúcich storočí
• Rozloha plávajúceho antarktického morského ľadu klesla na rekordne najnižšej hodnotu
• Európa láme rekordy v roztápaní ľadovcov
Ženeva, 21. apríla 2023 (WMO) – Podľa výročnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) pokračovala zmena klímy v roku 2022 v napredovaní od vrcholkov hôr až po hlbiny oceánov. Suchá, záplavy a horúčavy zasiahli komunity na všetkých kontinentoch a stáli mnoho miliárd amerických dolárov (USD). Rozloha plávajúceho antarktického morského ľadu klesla na najnižšiu zaznamenanú úroveň a tempo topenia niektorých európskych ľadovcov bolo doslova bezprecedentné.
Stav globálnej klímy 2022 poukazuje na zmeny planetárneho rozsahu na súši, v oceánoch a v atmosfére spôsobené rekordnými úrovňami koncentrácií teplo zachytávajúcich skleníkových plynov. Pokiaľ ide o globálnu teplotu, roky 2015 až 2022 boli ôsmimi najteplejšími zaznamenanými rokmi, a to aj napriek ochladzujúcemu vplyvu La Niña - ochladzujúcej fázy ENSO oscilácie (El Niño–Southern Oscillation) ktoré posledné tri roky pozorujeme v Tichom oceáne. Topenie ľadovcov a stúpanie hladiny morí, ktoré v roku 2022 opäť dosiahlo rekordnú úroveň, bude pokračovať až tisíce rokov do budúcnosti.
„Zatiaľ čo emisie skleníkových plynov naďalej rastú a klíma sa neustále mení, populáciu na celom svete naďalej vážne ovplyvňujú extrémne prejavy počasia a klímy. Napríklad v roku 2022 nepretržité sucho vo východnej Afrike, rekordné zrážky v Pakistane a rekordné horúčavy v Číne a Európe postihli desiatky miliónov ľudí, spôsobili potravinovú neistotu, podporili masovú migráciu a na škodách stáli miliardy dolárov,“ uviedol generálny tajomník WMO prof. Petteri Taalas.
„Spolupráca medzi agentúrami OSN sa však ukázala ako veľmi účinná pri riešení humanitárnych dopadov spôsobených extrémnymi prejavmi počasia a klímy, a to najmä pri znižovaní s nimi súvisiacej úmrtnosti a ekonomickými stratami. Iniciatíva OSN Včasné varovanie pre všetkých má za cieľ vyplniť existujúcu kapacitnú medzeru tak, aby sa zabezpečilo, že služby včasného varovania budú dostupné pre každú osobu na Zemi. V súčasnosti nemá približne sto krajín zriadené adekvátne meteorologické služby. Dosiahnutie tejto ambicióznej úlohy si vyžaduje zlepšenie pozorovacích sietí, investície do kapacít systémov včasného varovania, hydrologických a klimatických služieb,“ uviedol prof. Petteri Taalas.
Novú správu WMO sprevádza interaktívna prezentácia, ktorá poskytuje informácie pre zákonodarcov o tom, ako sa vyvíjajú ukazovatele zmeny klímy, a ktorá tiež ukazuje, ako vylepšená technológia robí prechod na obnoviteľnú energiu lacnejším a dostupnejším ako kedykoľvek predtým. Okrem klimatických ukazovateľov sa správa zameriava aj na dopady klimatickej zmeny.
Rastúce množstvo ľudí trpiacich podvýživou sa zvýšilo v dôsledku vzájomne prepojených účinkov hydrometeorologických rizík a ochorenia COVID-19, ako aj dlhotrvajúcich násilných konfliktov. Nebezpečné poveternostné a klimatické udalosti viedli, podľa zverejnenej správy, v priebehu roka 2022 k novému vysídľovaniu obyvateľstva a zhoršili podmienky mnohých z 95 miliónov ľudí, ktorí žili vo vysídlení už na začiatku roka. Správa WMO kladie dôraz aj na ekosystémy a životné prostredie a ukazuje, ako zmena klímy ovplyvňuje pravidelne sa opakujúce udalosti v prírode, ako je napríklad kvitnutie stromov alebo migrácia vtákov.
Správa WMO o stave globálnej klímy bola zverejnená pred Dňom Zeme 2023 (sobota 22.04.2023). Jej kľúčové zistenia odrážajú posolstvo generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa ku Dňu Zeme.
„Máme nástroje, znalosti a riešenia. Musíme však zrýchliť tempo. Potrebujeme urýchlené opatrenia v oblasti klímy s výraznejším a rýchlejším znižovaním emisií tak, aby sme obmedzili nárast globálnej teploty na úroveň 1,5 stupňa Celzia. Potrebujeme tiež masívne zvýšiť investície do adaptácie a odolnosti, najmä pre najzraniteľnejšie krajiny a komunity, ktoré ku súčasnej klimatickej kríze prispeli najmenej,“ uviedol Guterres.
Správa WMO nasleduje po zverejnení Správy o stave klímy v Európe, ktorú vydal Copernicus - služba EÚ pre zmenu klímy, a dopĺňa šiestu hodnotiacu správu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), ktorá obsahuje údaje do roku 2020. K správe prispievajú desiatky expertov vrátane národných meteorologických a hydrologických služieb a globálnych dátových a analytických centier, ako aj regionálnych klimatických centier, Svetového programu pre výskum klímy (WCRP), Globálneho programu pozorovania atmosféry (GAW), Globálnej služby na sledovanie kryosféry a Služby na výskum klimatickej zmeny Copernicus (C3S) prevádzkovaná ECMWF. Partnermi Organizácie Spojených národov sú Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzivládna oceánografická komisia UNESCO (UNESCO-IOC), Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), Program OSN pre životné prostredie (UNEP), Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR), Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof (UNDRR) a Svetový potravinový program (WFP).
.png)
▲ Obr. 1: Vývoj odchýlky globálnej teploty povrchu pevnín a oceánov [°C] v porovnaní s obdobím 1850 – 1990 podľa údajov klimatologických centier GISS NASA, NOAA, ECMWF, Met Office, JRA a Berkeley v období rokov 1850 - 2021 (Zdroj: WMO).
Kľúčové informácie
Klimatické ukazovatele
Priemerná globálna teplota bola v roku 2022 o 1,15 (1,02 až 1,28) °C nad priemerom z rokov 1850 – 1900. Roky 2015 až 2022 boli ôsmimi najteplejšími od začiatku meraní v roku 1850. Rok 2022 bol 5. alebo 6. najteplejší rok. Stalo sa tak aj napriek ochladzujúcemu vplyvu La Niña - ochladzujúcej fázy ENSO oscilácie (El Niño–Southern Oscillation) ktorú posledné tri roky pozorujeme v Tichom oceáne. Takéto „trojité“ La Niña bolo za posledných 50 rokov zaznamenané iba trikrát.
▲ Obr.2: Odchýlka priemernej ročnej teploty vzduchu v roku 2021 v porovnaní s normálom 1991 - 2020 (v °C) (Zdroj: WMO).
Koncentrácie troch hlavných skleníkových plynov – oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného – dosiahli rekordné pozorované maximálne hodnoty v roku 2021, čo je posledný rok, pre ktorý sú k dispozícii konsolidované globálne hodnoty (1984 – 2021). Ročný nárast koncentrácie metánu od roku 2020 do roku 2021 bol najvyšší v histórii. Údaje v reálnom čase z konkrétnych miest ukazujú, že úrovne koncentrácie troch skleníkových plynov v roku 2022 naďalej rástli.
Referenčné horské ľadovce, pre ktoré máme dostupné dlhodobé pozorovania, zaznamenali medzi októbrom 2021 a októbrom 2022 priemernú zmenu hrúbky o viac ako -1,3 metra. Tento úbytok je oveľa väčší ako priemer za posledné desaťročie. Šesť z desiatich rokov so zaznamenanou najzápornejšou hmotnostnou bilanciou (pomer letného úbytku a zimného prírastku) za obdobie rokov 1950 – 2022 nastalo po roku 2015. Kumulatívna strata hrúbky ľadovcov predstavuje v období po roku 1970 takmer 30 m.
V európskych Alpách boli prekonané rekordy v topení ľadovcov v dôsledku kombinácie malej hrúbky zimného snehu, vniknutia saharského prachu v marci 2022 a vĺn horúčav medzi májom a začiatkom septembra. Švajčiarske alpské ľadovce stratili v období medzi rokmi 2021 a 2022 6 % ich objemu ľadovca – a jednu tretinu medzi rokmi 2001 a 2022. Prvýkrát v histórii meraní neprežil letnú sezónu topenia žiaden sneh ani v najvyšších polohách kde prebieha meranie výšky snehu, a teda sa nenahromadil žiaden čerstvý ľad. Švajčiarsky meteorologický balón zaznamenal 25. júla hodnotu teploty vzduchu 0 °C v nadmorskej výške 5 184 m, čo je najvyššia zaznamenaná úroveň izotermy 0 °C v 69-ročnom období pozorovaní, a stalo sa tak len druhýkrát, čo výška izotermy 0 °C presiahla úroveň 5 000 m n.m. Z vrcholu Mont Blancu zároveň hlásili nové teplotné rekordy.
Merania na ľadovcoch vo vysokohorskej Ázii, západnej Severnej Amerike, Južnej Amerike a častiach Arktídy tiež odhaľujú značné straty hmotnosti ľadovcov. Na Islande a v severnom Nórsku došlo k určitým prírastkom hmotnosti ľadovcov spojenými s nadpriemernými zrážkami a relatívne chladným letom. Podľa IPCC stratili svetové horské ľadovce v období rokov 1993 – 2019 globálne viac ako 6000 Gt ľadu. To predstavuje objem vody ekvivalentný objemu 75 jazier veľkosti jazera Lac Leman (tiež známeho ako Ženevské jazero), čo je najväčšie jazero v západnej Európe. Grónsky pevninský ľadovec skončil sezónnu bilanciu s negatívnou celkovou hmotnostnou bilanciou už 26. rok po sebe.
Rozloha plávajúceho morského ľadu v Antarktíde klesla 25. februára 2022 na 1,92 milióna km2, čo je najnižšia úroveň v histórii meraní a takmer 1 milión km2 pod dlhodobým priemerom (1991-2020). Po zvyšok roka bola jeho rozloha nepretržite podpriemerná, s rekordnými minimami v júni a júli.
Arktický plávajúci morský ľad dosiahol na konci letného topenia v septembri, 11. najnižší mesačný minimálny rozsah ľadu od začiatku satelitných meraní.
.png)
▲ Obr.3: Odchýlka rozlohy plávajúceho morského Antarktického ľadu [km2] od normálu 1991 – 2020 v období 1979 – 2022 (Zdroj: WMO).
Tepelný obsah oceánov dosiahol v roku 2022 novú rekordnú hodnotu. Približne 90 % energie zachytenej v klimatickom systéme skleníkovými plynmi je pohltených oceánom, čo do istej miery zjemňuje tempo nárastu teploty vzduchu, ale zároveň predstavuje riziko pre morské ekosystémy. Miera otepľovania oceánov bola obzvlášť vysoká v posledných dvoch desaťročiach. Napriek pretrvávajúcim podmienkam La Niña zažilo 58 % povrchu oceánu v roku 2022 aspoň jednu vlnu morských horúčav.
Stredná globálna hladina mora (GMSL) v roku 2022 naďalej stúpala a dosiahla novú rekordnú hodnotu v období so satelitnými meraniami (1993-2022). Miera nárastu globálnej priemernej výšky hladiny mora sa zdvojnásobila v období medzi prvou dekádou satelitných meraní (1993 – 2002, 2,27 mm/rok) a poslednou dekádou (2013 – 2022, 4,62 mm/rok). V období rokov 2005 – 2019 prispela celková strata ľadu na pevnine - z horských ľadovcov a pevninských ľadovcov Grónska a Antarktídy - k nárastu GMSL o 36 %, otepľovanie oceánov (prostredníctvom tepelnej expanzie) prispelo 55 % a zmeny v zásobách vody v zemi prispeli menej ako 10 %.
▲ Obr.4: Vývoj zmeny výšky strednej globálnej hladiny mora [mm] v období rokov 1993 – 2022 (Zdroj: WMO).
Socio-ekonomické a environmentálne vplyvy
Východnú Afriku sužovalo sucho. Zrážky boli podpriemerné v piatich po sebe nasledujúcich vlhkých obdobiach, čo je najdlhšie za posledných 40 rokov. Odhaduje sa, že v celom regióne čelilo od januára 2023 viac ako 20 miliónov ľudí akútnej potravinovej neistote pod vplyvom sucha a iných nepriaznivých vplyvov.
Rekordné dažde viedli v júli a auguste k rozsiahlym záplavám v Pakistane. Spôsobili tam sa viac ako 1700 úmrtí a postihnutých bolo 33 miliónov ľudí, pričom takmer 8 miliónov ľudí bolo vysídlených. Celkové škody a ekonomické straty boli vyčíslené na 30 miliárd amerických dolárov (USD). Júl (181 % nad normálom) a august (243 % nad normálom) boli v Pakistane najvlhkejšie v histórii meraní.
Európu počas leta zasiahli rekordné horúčavy. V niektorých oblastiach boli extrémne horúčavy spojené s mimoriadne suchými podmienkami. Nadmerné úmrtia spojené s horúčavami v Európe celkovo presiahli 15 000 obetí v Španielsku, Nemecku, Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Portugalsku. V Číne zaznamenali dlhotrvajúcu a najrozsiahlejšiu vlnu horúčav od začiatku národných meraní. Trvala od polovice júna do konca augusta a viedla k najteplejšiemu letu v histórii, s rozdielom viac ako 0,5 °C od predchádzajúceho rekordu. Bolo to zároveň druhé najsuchšie leto v histórii.
Potravinová neistota: Od roku 2021 čelilo potravinovej neistote 2,3 miliardy ľudí, z toho 924 miliónov ľudí čelilo vážnej potravinovej neistote. Prognózy odhadujú, že 767,9 milióna ľudí čelilo v roku 2021 podvýžive, čo je 9,8 % svetovej populácie. Polovica z nich sa nachádza v Ázii a jedna tretina v Afrike.
Horúčavy v predmonzúnovom období spôsobili v roku 2022 v Indii a Pakistane pokles úrody plodín. V kombinácii so zákazom vývozu pšenice a obmedzeniami vývozu ryže do Indie po začiatku konfliktu na Ukrajine to ohrozilo dostupnosť, prístup a stabilitu základných potravín na medzinárodných potravinových trhoch a predstavovalo vysoké riziko pre krajiny, ktoré už pred tým boli postihnuté nedostatkom základných potravín.
Vysídlenie: V Somálsku bolo v priebehu roka vnútorne vysídlených takmer 1,2 milióna ľudí v dôsledku katastrofálnych dôsledkov sucha na pastierske a poľnohospodárske živobytie a z toho vyplývajúceho hladu. Viac ako 60 000 ľudí v tom istom období následne prešlo cez hranice do Etiópie a Kene. V Somálsku sa súčasne nachádzalo aj takmer 35 000 utečencov a žiadateľov o azyl z oblastí postihnutých suchom. Ďalších 512 000 vnútorných vysídlení spojených so suchom bolo zaznamenaných v Etiópii.
Záplavy v Pakistane postihli približne 33 miliónov ľudí vrátane približne 800 000 afganských utečencov, ktorí sa nachádzali v postihnutých oblastiach. Do októbra bolo v dôsledku záplav vnútorne vysídlených približne 8 miliónov ľudí, pričom približne 585 000 sa ukrylo v dočasných táboroch.
Životné prostredie: Zmena klímy výrazne vplýva na ekosystémy a životné prostredie. Napríklad nedávne hodnotenie zamerané na jedinečnú vysokohorskú oblasť okolo Tibetskej náhornej plošiny, najväčšiu zásobáreň snehu a ľadu mimo Arktídy a Antarktídy, zistilo, že globálne otepľovanie tu spôsobuje rozširovanie mierneho pásma.
Klimatická zmena ovplyvňuje aj pravidelne sa opakujúce udalosti v prírode, ako napríklad kvitnutie stromov alebo migráciu vtákov. Napríklad kvitnutie čerešne je v Japonsku zdokumentované od roku 801 nášho letopočtu a od konca devätnásteho storočia sa posunulo na skoršie dátumy v dôsledku vplyvu klimatickej zmeny a rozvoja miest. V roku 2021 bol dátum úplného rozkvitnutia 26. marec, čo je najskorší zaznamenaný dátum za viac ako 1200 rokov. V roku 2022 bol dátum rozkvitnutia 1. apríl. Nie všetky druhy v ekosystéme reagujú na zmeny rovnakým tempom alebo sú citlivé na rovnaké klimatické vplyvy. Napríklad čas jarného príletu 117 európskych sťahovavých druhov vtákov za päť desaťročí ukazuje na rastúcu mieru nesúladu s inými jarnými udalosťami, ako je pučanie lístia a výlet hmyzu, ktoré sú dôležité pre prežitie vtákov. Takéto nesúlady pravdepodobne prispeli k poklesu populácie niektorých migrujúcich druhov, najmä tých, ktoré zimujú v subsaharskej Afrike.