Aktuality SHMÚ

Stav globálnej klímy 2024 podľa správy WMO

V priebehu minulého týždňa vyšla správa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) hodnotiaca stav globálnej klímy za rok 2024. Správa poskytuje komplexný a podrobný prehľad o prebiehajúcej zmene klímy, jej príčinách, dôsledkoch a nezvratných procesoch, ktoré sa odohrávajú v rámci globálneho klimatického systému Zeme. Rok 2024 priniesol viaceré rekordné hodnoty v kľúčových klimatických indikátoroch, pričom mnohé z týchto zmien sú už dnes nezvratné na časových škálach stoviek až tisícov rokov.

Podľa správy WMO bol rok 2024 prvým rokom, keď odchýlka priemernej globálnej teploty presiahla hranicu +1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou (1850–1900), pričom dosiahla konkrétne hodnotu +1,55 ± 0,13 °C. Tento míľnik je významným varovným signálom, že globálny klimatický systém sa mení rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Správa zdôrazňuje, že stúpanie hladiny oceánov a otepľovanie oceánov sú procesy, ktoré budú pokračovať stovky až tisíce rokov, aj keby sa emisie skleníkových plynov okamžite zastavili. Poveternostné a klimatické extrémy, ako sú vlny horúčav, sucho, záplavy, tropické cyklóny a extrémne zrážky, v roku 2024 viedli k rozsiahlym hospodárskym stratám a masovým vysídleniam.

Dlhodobé antropogénne podmienené globálne otepľovanie sa v súčasnosti odhaduje na 1,34–1,41 °C nad úrovňou referenčného obdobia 1850–1900, pričom ide o rozptyl založený na viacerých metódach výpočtu. Napriek štatistickým neistotám tento rozsah potvrdzuje trend  prebiehajúcej antropogénnej zmeny klímy. Tím medzinárodných expertov pod vedením WMO pracuje na štandardizácii a zosúladení sledovania globálnej teploty s rámcom Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC).

Nezávisle od použitej metodiky platí, že každý zlomok stupňa globálneho oteplenia zvyšuje systémové riziká a spoločenské náklady. Rekordné globálne teploty v rokoch 2023 a 2024 boli predovšetkým dôsledkom pretrvávajúceho nárastu emisií skleníkových plynov, zosilneného prechodom od ochladzujúceho javu La Niña k otepľujúcemu El Niño. K výnimočným teplotným anomáliám pravdepodobne prispeli aj ďalšie faktory ako zmeny slnečného cyklu, významná sopečná erupcia a pokles množstva ochladzujúcich aerosólov.

V reakcii na tieto trendy WMO spolu s medzinárodnými partnermi posilňuje úsilie o rozšírenie systémov včasného varovania a klimatických služieb, s cieľom zvýšiť globálnu odolnosť. Napriek pokroku má však len približne polovica krajín sveta dostatočné systémy včasného varovania – čo predstavuje kritickú medzeru, ktorú je potrebné urýchlene riešiť. Správa vychádza z vedeckých príspevkov národných meteorologických a hydrologických služieb, regionálnych klimatických centier WMO, agentúr OSN a desiatok odborníkov.
 

Atmosférické koncentrácie skleníkových plynov

Koncentrácie oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného dosiahli v roku 2023 najvyššie hodnoty za posledných 800 000 rokov. Koncentrácia oxidu uhličitého (CO₂) v roku 2023 dosiahla 420,0 ± 0,1 ppm, čo je 151 % predindustriálnej úrovne (1750). Reálne to znamená, že v atmosfére sa nachádza 3,276 bilióna ton CO₂. Medziročný nárast o 2,3 ppm je štvrtý najvyšší v histórii moderných meraní. Koncentrácia metánu (CH₄) dosiahla 1 934 ± 2 ppb, čo predstavuje 265 % predindustriálnej úrovne, zatiaľ čo oxid dusný (N₂O) dosiahol 336,9 ± 0,1 ppb (125 % predindustriálnej úrovne).
 

Globálna priemerná teplota pri zemskom povrchu

Každý rok v období 2015–2024 patril medzi desať najteplejších rokov v histórii meraní. Rok 2024 bol najteplejším zaznamenaným rokom, pričom mesačné hodnoty priemernej globálnej teploty od júna 2023 do decembra 2024 prekročili všetky predchádzajúce mesačné rekordy. Tento rekord bol podporený kombináciou rekordných koncentrácií skleníkových plynov v zemskej atmosfére, silného javu El Niño a ďalších faktorov, ako sú zmeny v solárnom cykle, zníženie koncentrácií ochladzujúcich aerosólov v atmosfére a pretrvávajúci efekt erupcie sopky Hunga Tonga-Hunga Ha’apai.
 

Tepelný obsah oceánov

Oceány absorbujú 90 % energie zachytenej antropogénne zosilneným skleníkovým efektom zemskej atmosféry, pričom v roku 2024 dosiahol tepelný obsah oceánov historicky najvyššiu úroveň. Každý z posledných osem rokov definoval nový rekord v tepelnom obsahu oceánov, pričom miera otepľovania v období 2005–2024 bola viac než dvojnásobná oproti obdobiu 1960–2005. Rýchle otepľovanie oceánov vedie k degradácii morských ekosystémov, strate biodiverzity, zosilneniu tropických cyklón, stúpaniu hladiny morí a oceánov, a oslabeniu schopnosti oceánov absorbovať oxid uhličitý.
 

Nárast kyslosti oceánov (ocean acidification)

Priemerné pH povrchovej vody oceánov pokračovalo v poklese v dôsledku pokračujúcej absorpcie atmosférického CO₂. Najväčší pokles pH bol zaznamenaný v Indickom oceáne, Južnom oceáne, východnom rovníkovom Pacifiku, severnom tropickom Pacifiku a v niektorých častiach Atlantického oceánu. Zvyšovanie kyslosti oceánov negatívne ovplyvňuje schopnosť koralových útesov, mäkkýšov a ďalších morských organizmov budovať svoje vápenaté štruktúry a schránky, čo vedie k znižovaniu ich populácií a narušeniu potravinového reťazca.
 

Priemerná globálna hladina morí a oceánov

Výška priemernej globálnej hladiny morí a oceánov dosiahla v roku 2024 najvyššiu úroveň v histórii satelitných meraní (od roku 1993). Miera nárastu hladiny morí a oceánov sa za posledné desaťročie zdvojnásobila, pričom vzrástla z 2,1 mm ročne (1993–2002) na 4,7 mm ročne (2015–2024). Dôsledky stúpajúcej hladiny morí a oceánov zahŕňajú častejšie pobrežné záplavy, eróziu pobrežia, intrúziu slanej vody do podzemných vôd a zvýšené riziko extrémne vysokých prílivových vĺn (prílivov).
 

Úbytok horských ľadovcov a rozsah polárneho morského zaľadnenia

Obdobie 2022–2024 zaznamenalo najväčšiu trojročnú stratu hmotnosti ľadovcov v histórii meraní. Sedem z desiatich najväčších ročných úbytkov ľadovcov od roku 1950 bolo zaznamenaných po roku 2016.

Arktický morský ľad v roku 2024 dosiahol siedmu najnižšiu hodnotu v histórii meraní, pričom všetkých 18 najnižších rozsahov bolo zaznamenaných v posledných 18 rokoch. Antarktický morský ľad zaznamenal druhé najnižšie minimum v histórii, pričom tri najnižšie minimá boli namerané v posledných troch rokoch.
 

Extrémne udalosti a ich dopady

Extrémne poveternostné javy v roku 2024 viedli k najvyššiemu počtu nových vysídlení obyvateľstva od roku 2008. Tropické cyklóny, povodne, suchá a požiare spôsobili miliardové hospodárske straty a prispeli k zhoršeniu potravinovej neistoty v najmenej 18 krajinách. Medzi najničivejšie udalosti patrili tajfún Yagi v juhovýchodnej Ázii, hurikány Helene a Milton na Floride a cyklón Chido, ktorý spôsobil rozsiahle škody v Mozambiku a Malawi.

Správa WMO o stave globálnej klímy za rok 2024 podčiarkuje kritickú fázu prebiehajúcej zmeny klímy, v ktorej sa ľudstvo nachádza. Zmeny v globálnom klimatickom systéme sú už dnes v mnohých aspektoch nezvratné a ich dlhodobé dôsledky sa budú ďalej prehlbovať. Jedinou cestou, ako minimalizovať budúce škody, je okamžité a radikálne znižovanie emisií skleníkových plynov, implementácia adaptačných opatrení a rozšírenie vedecky podložených stratégií na zmiernenie dopadov zmeny klímy. Bez rýchlych a efektívnych opatrení budú následky čoraz dramatickejšie, s hlbokým a dlhodobým dosahom na globálne ekosystémy, ekonomiku a spoločnosť.
 

Spáva WMO o stave globálnej klímy v plnom rozsahu je k dispozícii na tomto odkaze [pdf]
 

▲ Obr. 1: Odchýlka ročnej priemernej globálnej teploty v porovnaní s referenčným obdobím 1850 - 1900 v rokoch 1850 - 2024 podľa šiestich globálnych databáz. Kredit: WMO.

▲ Obr. 2: Priestorové rozloženie odchýlky priemernej ročnej teploty v roku 2024 v porovnaní s referenčným období 1991 - 2020. Kredit: WMO.