Aktuality SHMÚ
Leto 2011 sa zaradilo medzi desať najteplejších liet najmenej za posledných 140 rokov
Aj keď astronomické leto skončí tento rok až 23. septembra, meteorologické už máme za sebou (meteorologické a klimatologické leto trvá od 1. júna do 31. augusta). Napriek tomu, že dlhodobé prognózy predpokladali, že leto 2011 skončí ako teplotne nadpriemerné, bolo oproti pôvodným predpokladom ešte asi o 1 °C teplejšie. A to aj napriek tomu, že sa vyskytlo aj obdobie s chladnejším počasím (najmä druhá polovica júla). Leto 2011 ako celok malo na Slovensku priemernú kladnú teplotnú odchýlku +1,6 °C nad teplotným normálom 1961-1990. Na východnom Slovensku však boli miesta, kde bolo toto leto ešte teplejšie, napríklad v Medzilaborciach malo odchýlku až +2,2 °C nad normálom. Preto leto 2011 môžeme z hľadiska štatistiky klasifikovať ako veľmi teplé.
Počasie v priebehu leta by malo byť v strednej Európe prirodzene premenlivé, preto ho musíme hodnotiť ako celok. Treba si uvedomiť, že aj počas najteplejších liet sa prechodne vyskytujú periódy s nestálym, chladným a daždivým počasím.
V posledných rokoch si už ľudia zvykli, že letá bývajú horúce. Všetky letá od roku 1990 mali na Slovensku kladnú teplotnú odchýlku od normálu a od roku 2007 boli všetky letá veľmi teplé. Ešte teplejšie však boli letá na začiatku tohto storočia a najteplejšie leto od začiatku meteorologických pozorovaní na našom území sa vyskytlo v roku 2003. Jeho priemerná teplota sa na juhozápadnom Slovensku mala rovnakú hodnotu, ako majú normálne letá v oblasti stredného Talianska a východného pobrežia Španielska (Barcelona). Kým priemerná teplota leta je v nížinách juhozápadného Slovenska okolo 19 °C, v tejto časti Stredomoria je to okolo 23 °C.
Preto ľudia a tiež mnohé médiá vnímajú každé ochladenie počas leta ako niečo neprirodzené a zveličujú ho. Je tomu však naopak. Práve neprerušené obdobia s horúcim počasím, ktoré sa s pravidelnosťou objavujú v posledných dvadsiatich rokoch, nie sú pre stredoeurópske vnútrozemie charakteristickým prejavom letného počasia.
V minulosti sa však vyskytovali aj skutočne studené letá. Také sa naposledy vyskytlo v roku 1984. Práve striedanie teplých, normálnych a studených liet by malo byť prirodzenou súčasťou podnebia v strednej Európe. Táto prirodzená premenlivosť klímy sa však po roku 1990 úplne vytratila, ako to ilustruje aj uvedený graf.
Najteplejším mesiacom leta bol august
Leto 2011 skončilo v Hurbanove, kde sa vykonávajú neprerušené meteorologické pozorovania od roku 1871, ako 9. najteplejšie. Jeho priemerná teplota dosiahla 20,9 °C, čo je +1,5 °C nad dlhodobým priemerom 1901-2000. Takýto vývoj spôsobila najmä posledná augustová dekáda, ktorá bola extrémne horúca. Dňa 26.augusta dosiahla maximálna teplota v Žihárci až 37,0 °C, čo bolo zároveň aj najvyššie maximum počas tohto leta. No aj bez tohto horúceho záveru augusta by leto 2011 skončilo ako teplotne nadpriemerné, len kladná odchýlka od priemeru, resp. normálu, by nebola až taká výrazná.
Všetky mesiace tohto leta mali v rámci územia Slovenska kladnú teplotnú odchýlku. Dokonca aj relatívne najchladnejší júl skončil ako teplotne nadpriemerný (+0,4 °C nad normálom 1961-1990). Len na juhozápadnom Slovensku mal júl miestami zápornú teplotnú odchýlku (Bratislava, letisko -0,3 °C). Najteplejší bol august, ktorý mal priemernú odchýlku teploty na území Slovenska +2,5 °C nad normálom.
Tabuľka teplotných odchýlok (dT °C) jednotlivých mesiacov leta od normálu (1961-1990) na vybraných meteorologických staniciach na území Slovenska:
jún júl august leto
Silné búrky a povodne
Leto 2011 bolo zaujímavé aj z hľadiska atmosférických zrážok, ktoré boli často spojené so silnými búrkami. Napríklad v Banskej Štiavnici napršalo 6. júna pri búrke 66 mm zrážok. V tejto lokalite to bol 2. najvyšší denný úhrn zrážok v júni aspoň od roku 1901. Len o deň neskôr, dňa 7. júna, spôsobila katastrofálnu povodeň búrka postupujúca od juhu k svahom Malých Karpát, pričom 7. júna v Modre, Piesku napršalo až 104 mm zrážok. Aj dňa 9. júna ráno pri výdatnom daždi napršalo v Bratislave, Mlynskej doline 50 mm zrážok, čo spôsobilo problémy predovšetkým v kopcovitom teréne západnej časti Bratislavy. Veľa búrok sa vyskytovalo na Slovensku aj v nasledujúcich dňoch prvého letného mesiaca. Za celý jún sa vyskytlo len 6 dní, kedy žiadna meteorologická stanica na Slovensku nezaznamenala búrku. Výdatné zrážky sa vyskytli aj na konci júna. Popoludní a večer dňa 30.6.2011 postupoval cez Slovensko výrazný studený front a odtekajúca dažďová voda spôsobila v Bratislave už druhýkrát v jednom mesiaci problémy. V Bratislave na Kolibe napršalo 54 mm a v Stupave to bolo až 74 mm zrážok.
Po výraznom, ale krátkom ochladení na začiatku júla sa opäť rýchlo oteplilo a prvú výraznejšiu vlnu horúčav sprevádzali aj silné búrky. Obdobie od 18.7 do 21.7.2011 bolo mimoriadne búrlivé a daždivé, sprevádzané prechodom od horúčav k dlhšiemu chladnejšiemu obdobiu. Dňa 19.7. na viacerých miestach stredného Slovenska vyskytli zrážky s úhrnom vyšším ako 50 mm, napríklad v Telgárte to bolo 79 mm. O deň neskôr boli takéto ú hrny zrážok zaznamenané aj na východnom Slovensku, napríklad v Čaklove 71 mm. Dňa 21.7.2011 sa opäť vyskytli výdatné zrážky aj na západnom Slovensku - v Modre,Piesku to bolo 71 mm. Od 22.7. do 31.7.2011 sa vyskytovali zrážky pravidelne, ale boli menej výdatné, s výnimkou niektorých búrok.
V prvej dekáde augusta sa ešte vyskytovali zrážky pomerne často, ale už nemali taký plošný rozsah ako v poslednej júlovej dekáde. Pozornosť si zaslúži kritická situácia, ktorú spôsobil výdatný dážď ráno dňa 4.8.2011 v Bratislave a na juhu Záhoria. V Bratislave na Kolibe v tento deň napršalo 50 mm a v Stupave 52 mm zrážok. V druhej augustovej dekáde začali pribúdať dni, počas ktorých zrážok ubúdalo a súčasne sa otepľovalo. V poslednej dekáde augusta horúčavy vyvrcholili a v tomto čase boli na Spiši niekoľko dní po sebe zaregistrované silné búrky, pri ktorých 23. augusta napršalo v Dobšinskej Ľadovej Jaskyni 50 mm a 24. augusta v Starej Lesnej 43 mm zrážok.
Leto v roku 2011 bolo bohaté na búrky, viac ako v 2/3 dní sa aspoň niekde vyskytla búrka. Najbohatší na zrážky bol z hľadiska celého územia Slovenska júl, počas ktorého spadlo 173 mm, čo je 192 % normálu. Najvyšší mesačný úhrn zrážok počas leta 2011 zaznamenali na Skalnatom Plese, kde v júli spadlo 412 mm. Najnižší mesačný úhrn bol zaznamenaný v Zemplínskom Hradišti, kde za celý august spadlo len 2 mm zrážok. August bol všeobecne chudobný na zrážky, za celý mesiac spadlo na území Slovenska 44 mm zrážok, čo je len 54 % normálu.
Napriek častým búrkam neboli atmosférické zrážky počas tohtoročného leta také výdatné ako počas vlaňajšieho. Kým v priebehu minuloročného leta spadlo 149 % zrážkového normálu, tento rok to bolo 114 % normálu. Okrem mesačných úhrnov zrážok môžu túto skutočnosť dokumentovať aj údaje o počte denných úhrnov zrážok vyšších ako 100 mm. Zatiaľ čo počas leta minulého roka zaznamenali na meteorologických staniciach Slovenska takýchto dní 5, počas tohtoročného leta existuje zatiaľ záznam iba o jednom takomto úhrne. K pamätnej povodni na riečke Handlovka v lete minulého roka prispeli výdatné zrážky z 15.8.2010, pri ktorých napršalo napríklad v Jánovej Lehote 103 mm a v Handlovej 94 mm zrážok.
Porovnanie úhrnov atmosférických zrážok v mm z hľadiska jednotlivých regiónov Slovenska a celého územia Slovenska počas minulého a tohto leta:
2010 2011