Aktuality SHMÚ

Dňa 11. februára 1929, teda pred deväťdesiatimi rokmi, bola na meteorologickej stanici Vígľaš-Pstruša zaznamenaná vôbec najnižšia minimálna teplota vzduchu v období meteorologických meraní a pozorovaní na území Slovenska, -41,0 °C. Tento doposiaľ neprekonaný historický rekord bol zaznamenaný v priebehu najtuhšej zimy 20. storočia, 1928/1929 (tiež jednej z troch najtuhších zím za posledných približne 150 rokov, Tab. na Obr. 4), a v priebehu vôbec najchladnejšieho februára v období historických meraní teploty vzduchu na území Slovenska (priemerná teplota vzduchu v Hurbanove vo februári 1929 bola -11,0 °C s odchýlkou -11,4 °C od dlhodobého priemeru 1901-2000). Dôsledky takto silných mrazov boli pre dnešnú generáciu ľudí takmer nepredstaviteľné: stromy praskali, rieky zamŕzali až do dna a vtáky padali mŕtve na zem. Priebeh a príčiny mimoriadne tuhej zimy 1928/1929 boli do väčších detailov rozpracované vo viacerých publikáciách, napr. aj v príspevku Faško a kol. 2009 (Meteorologický časopis, 12, 2009).

Slovenská meteorologická spoločnosť pri SAV a Slovenský hydrometeorologický ústav organizuje ďalšie odborné prednáškové popoludnie pre verejnosť.

Uplynulý rok bol z pohľadu teploty vzduchu nielen historicky najteplejším na viacerých miestach Slovenska, významným špecifikom teplotného režimu roka 2018 boli aj dlhé série relatívne veľmi teplých dní, ktoré sa v jeho priebehu vyskytli. 

Podľa správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), ktorá cituje predbežné hodnotenia globálnych klimatologických centier (predovšetkým NASA a NOAA), rok 2018 bol štvrtý najteplejší v novodobej histórii meteorologických meraní, teda aspoň od roku 1880. Pokračujúci dlhodobý trend otepľovania globálneho klimatického systému spojený s rekordne vysokými [globálnymi] koncentráciami skleníkových plynov viedol k veľmi nápadnej kumulácii historicky najteplejších rokov do obdobia posledných piatich rokov (2014-2018; poradie od najteplejšieho roka: 2016, 2017, 2015, 2018 a 2014). Podľa predbežných údajov zverejnených na stránke európskeho monitorovacieho programu Copernicus (Climate Change Service), rok 2018 skončil v Európe ako tretí najteplejší za rokmi 2014 a 2015, a to aj napriek tomu, že teplý polrok (apríl až september 2018) bol v Európe vôbec najteplejší v období posledných 40 rokov. Ako sme informovali už v predošlých správach o stave klímy a sucha za rok 2018, minulý rok bol na Slovensku mimoriadne až extrémne teplý (prevažne 1. až 2. najteplejší od roku 1931, resp. 1901). 

Vážení priaznivci!

Predstavujeme Vám druhé čislo Meteorologického časopisu (2/2018), ktoré vyšlo koncom decembra v roku 2018.

Prvá polovica januára priniesla situácie vysoké úhrny zrážok predovšektým na severe nášho územia. V ďalších januárových dňoch sa však situácia zmení.

Prinášame predbežnú informáciu o zaznamenaní historicky najteplejšieho roka v histórii prevádzky niektorých meteorologických staníc na území Slovenska. Uvedené hodnotenie bolo pripravené z doposiaľ dostupných a spracovaných údajov SHMÚ. Podrobnejšiu analýzu pripravíme v najbližšom období. 

Slovenská meteorologická spoločnosť pri SAV a Slovenský hydrometeorologický ústav rozbieha sériu odborných prednáškových popoludní určených širokej verejnosti.

Počas takej dlhej doby, akou je rok, sa v počasí vyskytne každoročne viacero zaujímavých situácií. Niekedy je ich viac a niekedy menej. Tento článok nemá ambíciu pokryť všetky zaujímavé udalosti, ktoré sa vyskytli v počasí na území Slovenska v roku 2018, pokúsili sme sa však v krátkosti zhrnúť aspoň niektoré z nich.

Po vianočnom oteplení, ktoré sa najviac prejavilo na juhozápade Slovenska a najmenej v niektorých uzavretých dolinách a kotlinách na strednom, prípadne východnom Slovensku, bude relatívne teplé počasie pokračovať aj na prelome rokov 2018 a 2019. Príchod výraznejšieho ochladenia očakávame postupne až v prvých dňoch roka 2019.