Svetová meteorologická orrganizácia (WMO) dnes vydala tlačovú správu o vplyve pandémie COVID-19 na kvalitu a kvantitu pozorovaní počasia a monitorovanie atmosféry a podnebia. Správu prinášame v plnom znení.

Vo víre udalostí posledných dní sme venovali málo pozornosti dvom významným dňom – Svetovému dňu vody a Svetovému dňu meteorológie. Svetový deň meteorológie sa koná každý rok 23. marca od roku 1950, kedy vstúpila do platnosti Konvencia o vytvorení Svetovej meteorologickej organizácie (WMO). Svetovým dňom vody je 22. marec.

Neskoré vpády studeného arktického vzduchu môžu byť na začiatku vegetačného obdobia pohromou pre záhradkárov, ovocinárov a poľnohospodárov. Po mimoriadne teplom februári a pokračaujúcej veľmi teplej prvej polovice marca nás aj v tomto roku čaká výraznejšie ochladenie.

Vážení priaznivci a sympatizanti SHMÚ, ak ste sa už tešili na tohtoročné stretnutie s našimi zamestnancami v rámci Dňa otvorených dverí, nemáme pre Vás priaznivú správu.

Vo februári pokračujeme v sérii prednáškových popoludní pre širokú verejnosť - tento mesiac s aktuálnou témou, sieť pozemných meteorologických staníc.

V kompetencii regionálneho strediska SHMÚ v Banskej Bystrici, odboru Hydrologické predpovede a výstrahy je v zimnom období okrem iného aj expedičné meranie charakteristík snehovej pokrývky. Medzi tieto charakteristiky patrí výška snehovej pokrývky, jej hmotnosť a vodná hodnota snehu. 

Za posledných 24 hodín sme na celom území východného Slovenska zaznamenali zrážky vo forme dažďa a dažďa so snehom. Výdatné boli hlavne na severe územia s úhrnom  do 66,8 mm v zrážkomernej stanici Skalnaté Pleso.

Výrazné úhrny zrážok, od 50 mm do 100 mm, vo forme dažďa, ktoré spadli v posledných troch dňoch (od 2.2. do 4.2.2020, 12.00 hod.), najmä v severozápadnej časti Slovenska, spôsobili výrazné vzostupy na tokoch v dotknutých regiónoch Kysúc, Oravy, Turca, Liptova, stredného Považia a hornej Nitry.

Genéza klímy v danej oblasti či regióne je podmienená celým radom klimatotvorných faktorov, ktoré určujú napr. veľkosť radiačnej bilancie zemského povrchu a atmosféry. Výsledkom týchto zložitých fyzikálnych väzieb sú relatívne stabilné teplotné pomery v blízkosti zemského povrchu, ktoré spolu s ďalšími klimatickými prvkami spätne determinujú charakter prírodného prostredia. Tento druh stability, inak tiež stacionarity klimatických podmienok má veľký význam napríklad pre rozšírenie konkrétnych skupín rastlinstva a živočíšstva, ktoré sú schopné sa adaptovať len na určitý, relatívne obmedzený rozsah hodnôt teploty a vlhkosti vzduchu, či atmosférických zrážok, a špecifickosť ich ročného režimu. Pokiaľ sa tento rozsah alebo režim z akéhokoľvek dôvodu mení, v reakcii na tieto zmeny dochádza zákonite k migrácii fauny a flóry, ktorá patrí medzi najefektívnejšie spôsoby adaptácie.

Aj napriek miernej úľave, ktorú priniesli do lesnými požiarmi sužovaných oblastí východnej a juhovýchodnej Austrálie v druhej polovici minulého týždňa intenzívne dažde spojené s lokálnymi búrkami a prehánkami, v niektorých oblastiach Nového Južného Walesu a Viktórie intenzívne požiare stále pretrvávajú (na základe údajov NASA). Bezprecedentný, a podľa vyjadrení Austrálskej meteorologickej služby (BOM) a Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) katastrofálny rozsah tohtoročných lesných požiarov je vo veľkej miere zapríčinený dlhoročným suchom (2017 – 2019) a v mnohých oblastiach Austrálie aj extrémnymi teplotnými pomermi, ktoré pretrvávajú už minimálne od začiatku roka 2019. Podľa údajov BOM [Zdroj], rok 2019 bol v Austrálii historicky najteplejší a súčasne najsuchší od začiatku systematických meteorologických meraní a pozorovaní.