Aktuality SHMÚ

Dym z kanadských požiarov po roku opäť nad Slovenskom

Presne pred 40 rokmi, v auguste a septembri 1977, opustila Zem dvojica medziplanetárnych sond Voyager (1 a 2), aby na ceste dlhej miliardy kilometrov bližšie preskúmala vzdialené svety obrovských plynných planét. Atmosférické podmienky, s ktorými sa sondy Voyager na svojej misii nakoniec stretli, boli na míle vzdialené od toho, na čo sme boli zvyknutí z nášho najbližšieho okolia, a predovšetkým zo Zeme. Neskoršie misie, ktoré nasledovali v 90. rokoch 20. storočia (Galileo a Cassini, neskôr aj Juno), mozaiku informácií o atmosférach vonkajších planétach ďalej úspešne doplnili a zistili, že od planéty k planéte je počasie nielen krajne rozdielne, ale často nadobúda až bizarné podoby, o extrémnosti ani nehovoriac. Okrem toho nám výskum vzdialenejších planét a ich satelitov pomohol objasniť aj evolučný vývoj a pôvod chemického zloženia ich atmosfér. 

Posledný tropický deň sa na našom území vyskytol ešte v sobotu 19.8. V týchto dňoch je už citeľne chladnejšie a ráno klesá teplota vzduchu ojedinele aj pod 5 °C. Po prechodnom ochladení však opäť očakávame návrat horúčav.

Dnes sme na našej stránke zverejnili elektronickú objednávku prednášok, resp. exkurzií ​na SHMÚ (pracovisko Jeséniova 17 v Bratislave). Záujemcovia z radov verejnosti si v nej môžu objednať odbornú prednášku prakticky zo všetkých druhov činností, ktorými sa SHMÚ zaoberá.

Po mimoriadne teplom júni sme na Slovensku zaznamenali veľmi teplý (silne nadnormálny) a zrážkovo skôr normálny júl 2017. Ako veľmi teplý skončil tohtoročný júl (v porovnaní s 1961-1990) aj na väčšej časti európskeho kontinentu, s výnimkou Škandinávie, severnej časti Britských ostrovov a niektorých regiónov západného Ruska. Júl bol mimoriadne teplý najmä v oblasti Balkánu a centrálneho Stredomoria, čo okrem iného súviselo aj s nadnormálnym trvaním slnečného svitu a nízkymi úhrnmi atmosférických zrážok v tomto regióne (v niektorých oblastiach Talianska a Chorvátska spadlo v priebehu júla menej ako 40 % júlového normálu zrážok). Podľa údajov NOAA bol júl 2017 druhý najteplejší (hneď za rokom 2016) a podľa NASA najteplejší od roku 1880, a to aj napriek absencii klimatického fenoménu El Niño. Rok 2017 je podľa NOAA aj NASA zatiaľ druhým najteplejším rokom za posledných 136 rokov, a podľa dlhodobých odhadov by sa toto poradie do konca tohto roka významne zmeniť nemalo [NASA]. Júl 2017 bol pozoruhodný aj z pohľadu veľkého množstva významných poveternosných a klimatických anomálií a extrémov, tak vo svete ako aj v Európe (napr. periódy horúčav a sucha v južnej Európe alebo povodne v Číne, či tajfún Noru pri pobreží Japonska). Za zmienku stojí aj veľmi malý rozsah plávajúceho morského ľadu v Arktíde (piaty najnižší od roku 1979).

Po ďalšej vlne horúčav očakávame cez víkend ochladenie, veterno a najmä na severe aj intenzívny dážď.

V júli 2017 sme na našej stránke www.shmu.sk zaznamenali rekordnú návštevnosť.

Stredná Európa zažila v roku 2015 mimoriadne teplé a prevažne aj veľmi suché leto. Na prevažnej väčšine územia Slovenska to bolo vôbec najteplejšie leto v ére meteorologických pozorovaní. V novej odbornej štúdii (Výberči et al 2017), na príprave ktorej participovali aj klimatológovia SHMÚ, boli hodnotené následky sérii horúcich dní na úmrtnosť obyvateľstva na Slovensku v priebehu leta 2015. Vzhľadom na rozsah dostupných údajov o úmrtiach, periódy horúčav z roku 2015 boli analyzované v rámci obdobia 1996–2015. Svojimi dôsledkami bola obzvlášť pozoruhodná najmä mimoriadna perióda horúčav v prvej polovici augusta 2015, ktorá trvala v niektorých oblastiach južného a juhozápadného Slovenska až 14 dní. Táto perióda, pravdepodobne jedna z najvýraznejších v histórii meteorologických pozorovaní na Slovensku, spôsobila vyše 240 predčasných úmrtí, čím sa stala "najsmrteľnejšou" individuálnou horúcou epizódou na Slovensku minimálne od roku 1996.

V budúcom týždni sa treba pripraviť na mimoriadne teplé počasie. S veľkou pravdepodobnosťou prekonáme aj tohtoročné maximum teploty vzduchu namerané 20.7.2017 v Mužli (35,9 °C).

Jún 2017 bol na Slovensku historicky druhý najteplejší aspoň od roku 1951 (v Hurbanove aspoň od roku 1900), teplejšie bolo len v roku 2003. Vzhľadom na nedostatok atmosférických zrážok, ďalším významným rysom uplynulého mesiaca bol pokračujúci a prehlbujúci sa vlahový (zrážkový) deficit na západnom a juhozápadnom Slovensku. Veľmi teplý jún bol zaznamenaný aj v prevažnej časti Európy (s výnimkou severnej a východnej časti kontinentu), pričom v niektorých regiónoch Francúzska, Švajčiarska, Talianska a Balkánu dosiahla odchýlka priemernej júnovej teploty aj viac ako +4,0 °C, v Španielsku dokonca viac ako +5,0 °C (od normálu 1961-1990; porovnanie s normálom 1981-2010 je k dispozícii tu). Podľa predbežných údajov americkej NASA bol jún 2017 globálne štvrtý najteplejší aspoň od roku 1880, podľa japonskej JMA tretí najteplejší aspoň od roku 1891. WMO vo svojej mesačnej správe hodnotí výskyt viacerých pozoruhodných klimatických anomálii, vrátane významnej vlny horúčav, ktorá v priebehu júna zasiahla niekoľko krajín západnej a juhozápadnej Európy a v druhej polovici mesiaca aj Slovensko (operatívne hodnotenie NOAA). Naopak, relatívne chladnejší a zrážkovo významne nadnormálny jún (v dôsledku prevládajúceho cyklonálneho charakteru počasia) bol pozorovaný v európskej časti Ruska.