Aktuality SHMÚ

15 APR 2021

Hurbanovské sídlo vedy nám slúži už 150 rokov

KLIMATOLÓGIA | 15.4.2021 | ANALÝZA | DALIBOR VÝBERČI, JOZEF PECHO, PAVOL FAŠKO, OLIVER BOCHNÍČEK

Je to pomerne nenápadné miesto v južnej časti Podunajskej nížiny, ktoré však bez zveličenia možno označiť za jednu z historických bášt vedeckého poznania u nás. Jeho príbeh sa začal odvíjať od nezištnej nadšenecko-dobrovoľníckej činnosti, a napokon stále pokračuje až do dnešných dní – nezastavili ho osobné rozmary, ani rôzne spoločensko-politické systémy, a dokonca ani vojnové konflikty. Údaje z Hurbanova, pre meteorológiu a klimatológiu historicky najdôležitejšej stanice-observatória na území dnešného Slovenska, máme k dispozícii prakticky nepretržite už poldruha storočia. V nasledujúcich odsekoch si preto priblížme bohatú históriu meteorologických pozorovaní a bádania, ktoré sa s touto lokalitou spájajú (v ďalšej, osobitnej aktualite v priebehu nasledujúceho obdobia pripojíme aj miestnu klimatickú charakteristiku a rôzne zaujímavosti).


Šľachtic dr. Mikuláš Konkoly Thege (maď. Miklós Konkoly Thege; * 1842 – † 1916; obr. 1). Pri výročnej pripomienke existencie meteorologických pozorovaní v Hurbanove si zákonite pripomíname aj ohromné životné dielo tohto významného muža. Spočiatku obyčajného mladého nadšenca pre prírodné vedy, najmä astronómiu. Napokon celosvetovo známeho a váženého polyhistora, ktorý vedeckej práci zasvätil celý svoj život a zanechal výrazný odtlačok svojej práce v mnohých sférach vedeckého poznania. Veda z Hurbanova, a rovnako tak sláva celého mesta sú s dr. Konkoly Thegem jednoducho bytostne prepojené.
 


▲ Obr. 1: Dr. Mikuláš Konkoly Thege na historických fotografiách a maľbe. (Zdroje: <1>, <2>, <3>, <4>).
 

Už v roku 1867, vo veku 25 rokov, začal Konkoly Thege na rodinných majetkoch budovať sieť pozorovateľní s už vtedy dobrým prístrojovým vybavením, ktoré si zabezpečil samostatne (prístroje pritom nielen kúpil, ale aj sám konštruoval). Tieto objekty možno považovať za najvýznamnejšie a najlepšie zariadené súkromné observatóriá, ktoré v tom čase v Európe existovali. Meteorologická stanica bola medzi prvými a jeho prvé údaje o počasí z Hurbanova (vtedy ešte nazývaného Stará Ďala, maď. Ógyalla; napokon až do roku 1948), mali byť zapísané práve v roku 1867. V roku 1869 alebo 1870 začal budovať astrofyzikálne observatórium postavením kupoly na balkóne svojho domu, ktorú dokončil na začiatku roka 1871 a následne v lete do nej nainštaloval prvé astronomické prístroje a začal merania. Týmto bola fakticky založená známa hurbanovská hvezdáreň (dnes Slovenská ústredná hvezdáreň). Meteorologická a klimatologická obec čiastočne aj kvôli tomu synchrónne odvodzuje dejinné udalosti spojené s hurbanovskými pozorovaniami od roku 1871. Druhým rozhodujúcim dôvodom je, že najstaršie publikované údaje o počasí pre Hurbanovo v odbornej literatúre sú práve z roku 1871.

Konkoly Thege pôvodne nemal v úmysle vykonávať svoje pozorovania na pravidelnej báze. Čoskoro však zistil, že hvezdáreň, meteorologické i geomagnetické merania môžu mať širší význam. V roku 1869 bola Konkoly Thegeho meteorologická stanica zaradená do oficiálnej rakúsko-uhorskej staničnej siete. Výkazy z pozorovaní do roku 1871 vrátane náležite zasielal do Ústredného meteorologického ústavu vo Viedni, od roku 1872 potom do Budapešti do medzičasom vzniknutého Uhorského štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus (1870). Bohužiaľ, dokumenty zasielané do Viedne sa nezachovali, a preto dennými hurbanovskými meteorologickými údajmi disponujeme od 1. januára 1872. Prvý riaditeľ uhorského meteorologického ústavu dr. Guidó Schenzl nadviazal s Konkoly Thegem spoluprácu, ktorej výsledkom bolo postupné rozšírenie pozorovaní.

Konkoly Thegeho práca v Starej Ďale bola cieľavedomá, plánovitá a dôsledná a zvesti o nej sa tak veľmi rýchlo šírili za hranice obce. 21. septembra 1890 sa Mikuláš Konkoly Thege stal riaditeľom Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus. Od tohto momentu sa veda o počasí v Uhorsku začala vyvíjať na novú úroveň, a pochopiteľne sa tým zlepšili aj podmienky na ďalší rozvoj pozorovaní v Starej Ďale (obr. 2 vľavo hore), ktoré, mimochodom, práve od tohto obdobia neboli prerušené až dodnes ani na jeden deň. Nový riaditeľ chcel uhorskú meteorológiu povzniesť na seriózny európsky štandard a Stará Ďala v tom mala hrať nezastupiteľnú rolu. Je pritom zaujímavé, že Konkoly Thege sa nikdy nepovažoval za skutočného meteorológa a aj jeho publikačná činnosť v tomto obore bola v porovnaní s astronómiou a geofyzikou podstatne menšia.

V roku 1893 sa Konkoly Thege na území Uhorska rozhodol vybudovať samostatné meteorologické a geomagnetické observatórium, pričom za lokalitu jeho zriadenia navrhol Starú Ďalu a pre umiestnenie observatória rovno ponúkol ďalší veľký vlastný pozemok hneď oproti hvezdárni. Bol to pritom veľmi premyslený a precízny výber lokality zakladajúci sa na tom, aby bolo observatórium situované ďaleko od veľkomestského ruchu, v prostredí čo najmenej narušenom civilizáciou bez ovplyvnenia stavbami či priemyslom. Pre tento úmysel rýchlo našiel pochopenie vtedajší minister pôdohospodárstva dr. Ignác Darányi, ktorému bol rozvoj vedeckých inštitúcií srdcu blízky a Konkoly Thegeho prácu veľmi uznával. Myšlienku 1. mája 1893 oficiálne požehnal a sám prevzal nad zriadením observatória, budovaného presne podľa Konkoly Thegeho plánu, dohľad. V nasledujúcom roku (1894) sa okolnosti ohľadom zriadenia stali dokonca ešte priaznivejšími, keď bol Uhorský štátny ústav pre meteorológiu a zemský magnetizmus správne začlenený pod Darányiho ministerstvo. Základný kameň budovy, stavba ktorej teda už bola financovaná predovšetkým zo štátneho uhorského rozpočtu, bol položený napokon o ďalších päť rokov neskôr, výkopové práce začali presne 27. júla 1899 a meteorologické a geomagnetické (dnes pracovisko Ústavu vied o Zemi SAV) observatórium v Starej Ďale bolo slávnostne otvorené 30. septembra 1900 (obr. 2 a 3). Ako zaujímavosť možno uviesť, že nové observatórium vo vtedajšej komárňanskej župe dostalo v internom „súboji“ prednosť pred vybudovaním pracoviska na Slavkovskom štíte vo Vysokých Tatrách.
 


▲ Obr. 2: Sídlo meteorologických pozorovaní v dnešnom Hurbanove. Vľavo hore pôvodné umiestnenie stanice pri astrofyzikálnom (astronomickom) observatóriu na maľbe Gyulu Háryho približne z roku 1890, vpravo hore podoba meteorologického a geomagnetického observatória na pracovnom nákrese z Konkoly Thegeho stavebného plánu (napokon sa plán ešte upravil a stavba bola postavená trochu odlišne), v strednom rade fotografia a maľba meteorologického a geomagnetického observatória po otvorení v roku 1900, v dolnom rade na fotografiách meteorologické a geomagnetické observatórium v súčasnosti. (Zdroje: <1>, <3>, <4>, <5>, <6>).
 

Prvotriedne vybavené nové observatórium s charakteristickou 22 m vysokou vežou (obr. 2) dostalo v rámci monarchie oficiálny prívlastok „ústredné“. Bolo teda najvýznamnejšie v celom Uhorsku, ale zároveň aj jedným z najvýznamnejších a najmodernejších v celej Európe. Meteorologická stanica sa medzičasom stala profesionálnym pracoviskom so stálymi zamestnancami a postupne sa tu dokonca začali vykonávať aj rôzne experimenty, súvisiace s meraniami a pozorovaniami, takže observatórium sa súčasne stalo akýmsi meteorologickým „laboratóriom“. Od roku 1900 až dodnes je meteorologické stanovište na nezmenenom mieste (obr. 3), čím sa miestne záznamy radia medzi najkvalitnejšie a najreprezentatívnejšie na území dnešného Slovenska. Avšak nielen staroďalanská, ale celá uhorská meteorológia zaznamenala v Konkoly Thegeho ére naozaj obrovský progres. Profesionalizácia, osemnásobný nárast počtu zamestnancov, takmer desaťnásobný nárast počtu staníc, mnohonásobné navýšenie rozpočtu, začatie vydávania predpovedí počasia a početných nových odborných publikácií - to všetko sa (u)dialo pod vedením Mikuláša Konkoly Thegeho.

Stará Ďala — dovtedy neznáma a bezvýznamná neveľká obec sa na konci 19. storočia v dôsledku medzinárodného vedeckého významu observatórií, ako aj vďaka Konkoly Thegeho menu stala svetoznámou. Tunajšia vedecká inštitucionálna „základňa“ je v súčasnosti na Slovensku jedinou kontinuálne pôsobiacou od čias bývalej monarchie. Konkoly Thege sa však obával, že po jeho smrti pozorovania zaniknú a prístroje sa prestanú používať. V rokoch 1899 – 1902 preto postupne daroval štátu všetok majetok v Starej Ďale a okolí vrátane observatórií pod podmienkou, že kým on ako zakladateľ žije, bude tu pôsobiť v pozícii neplateného riaditeľa. Zo svojej funkcie hlavy štátnej meteorológie napokon odišiel na konci septembra 1911.

Po prvej svetovej vojne, rozpade rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československa bolo meteorologické observatórium 16. marca 1919 obsadené československou armádou a prešlo do kompetencie Štátneho ústavu meteorologického v Prahe. Civilná správa vystriedala vojenskú až v roku 1921. Významnou postavou medzivojnového obdobia a ďalšieho fungovania a rozvoja observatória bol český meteorológ a bioklimatológ Emil Veselý.

Na začiatku novembra 1938 na základe Prvej viedenskej arbitráže pripadla Stará Ďala horthyovskému Maďarsku, a tak 16. novembra 1938 prevzali vedenie observatória maďarskí meteorológovia. Pozorovania nepretržite pokračovali aj počas druhej svetovej vojny. V kritickom roku 1945 sa o to osobitne zaslúžil klimatológ v hodnosti dôstojníka sovietskej amády Feofan Farnejevič Davitaja, ktorý pri prechode vojnového frontu nariadil uchrániť observatórium pred prípadným poškodením a pozorovateľom zabezpečil osobnú bezpečnosť a možnosť vykonávať pozorovania (prechod frontu v oblasti pri oslobodzovaní v marci 1945 bol napokon náhly a bez väčších bojov).

Po skončení vojny postupne v priebehu roka 1945 prevzala starostlivosť o observatórium meteorologická služba na Slovensku a tento stav trvá do dnešného dňa. Ako je už v dnešnej dobe štandardom, popri manuálne vykonávaných pozorovaniach je stanica aj automatizovaná; prvá automatická meteorologická stanica bola v Hurbanove nainštalovaná 19. augusta 1992.


▲ Obr. 3: Pohľad z meteorologickej veže budovy observatória smerom k priľahlej meteorologickej záhradke v Hurbanove z februára 2008.
 

Meteorologické observatórium Hurbanovo je profesionálnou stanicou s najúplnejším a najlepšie spracovaným pozorovacím materiálom na Slovensku. Je nielenže základnou stanicou pre slovenský klimatologický výskum, ale priam jeho vlajkovou loďou. O dôležitosti stanice tiež svedčí, že v septembri 2020 bola zaradená na významný zoznam tzv. „Storočných pozorujúcich staníc Svetovej meteorologickej organizácie (WMO). S klimatickými údajmi Hurbanova sa stretávame vo všetkých štúdiách a monografiách venovaných klíme väčších oblastí, podrobnému spracovaniu hurbanovských radov meraní a pozorovaní sa tak postupne venovali a venujú mnohí klimatológovia. Za všetkých odborníkov zo Slovenska v tejto činnosti menovite uveďme tých zrejme najaktívnejších: oravského rodáka dr. Žigmunda Rónu (Neumanna) ešte počas existencie Uhorska, neskôr potom najmä dr. Štefana Petroviča, dr. Štefana Kvetáka a prof. Milana Lapina.

Ako sekulárnu meteorologickú stanicu je nevyhnutné udržiavať hurbanovské observatórium naďalej v plnej prevádzke s potrebným personálnym obsadením. Na tomto mieste spomeňme aspoň niektoré najvýraznejšie mená z radov profesionálnych pozorovateľov a správcov, pôsobiacich (viacerí aj 40 a viac rokov) na meteorologickom observatóriu Hurbanovo v priebehu vyše 120-ročnej histórie jeho prevádzky: v prvej polovici 20. storočia Mikuláš Konkoly Thege ml. (neskôr známy ako Mikuláš Andor Konkoly Thege; príbuzný, ale nie syn zakladateľa Mikuláša Konkoly Thegeho), György Marczell, dr. Kálman Kenessey a Bálint Szabó, v povojnovej ére potom manželia Vojtech Šuška a Bernardína Šušková, Milan Bélik, Jozef Čelka, Michal Tomášik či Ľubomír Babin. V novšej histórii pracoviska existovala v Hurbanove až do konca roku 1999 nepretržitá 24-hodinová pozorovateľská služba. Od 1. januára 2000 sa jej trvanie skrátilo na približne 15 hodín denne od skorého rána do neskorých večerných hodín a táto prevádzková doba platí do súčasnosti.
 

Literatúra:
▪ Antal S. (2004): Magyarországi meteorológusok életrajzi lexikonja. Budapešť: Országos meteorológiai szolgálat. 135 s. <online>
▪ Bartha L. (1992): In Memoriam Miklós Konkoly Thege (1842–1916). Technikatörténeti Szemle 39: 63–73. <online>
▪ Bélik M. (1970): Z histórie meteorológie v Hurbanove. Kozmos 1(3): 20–21.
▪ Borovszky S. (1907): Magyarország varmegyei és városai – Komárom vármegye és Komárom sz. kir. város. Budapešť: Országos Monográfia Társaság. 600 s. <online> <online2>
▪ Héjas E. (1899): Épül az ógyallai meteorológiai obszervatórium. Időjárás 3(8): 263.
▪ Héjas E. (1900): Az országos meteorológiai és föld-mágnességi intéze Ó-gyallán. Vasárnapi Ujság 47(40): 658–660. <online>
▪ Kohányi G. (1892): Egy ismeretlen intézet. Vasárnapi Ujság 39(9): 151–153. <online>
▪ Kolektív autorov (1960): Klimatické pomery Hurbanova. Praha: Hydrometeorologický ústav. 278 s.
▪ Konkoly Thege M. (1899): Néhány külföldi meteorológiai obszervatóriumról különös tekintettel az Ó-Gyallán épülendő m. kir. meteorológiai központi obszervatóriumra. Időjárás 3(3): 69–96.
▪ Krška K., Šamaj F. (2001): Dějiny meteorologie v českých zemích a na Slovensku. Praha: Karolinum. 568 s.
▪ Pastorek L. (2016): Az Ógyallai polihisztor. Élet és Tudomány 71(8): 244–246. <online>
▪ Petrovič Š. (1950): Štátne meteorologické a geofyzikálne observatórium v Hurbanove (Stará Ďala) päťdesiatročné. Meteorologické Zprávy 4(5–6): 101–103. <online>
▪ Réthly A. (1942): Dr. Konkoly Thege Miklós meteorológiai működése. Időjárás 46(1–2): 6–11.
▪ Ročenky poveternostných pozorovaní observatória v Hurbanove.
▪ Róna Zs. (1916): Dr. Konkoly Thege Miklós. Földrajzi Közlemények 45(6): 278–287. <online>
▪ Šamaj F. (1972): 100 let observatoře Hurbanovo. Meteorologické Zprávy 25(2–3): 33. <online>
▪ Šamaj F. (1972): K storočnici založenia hurbanovských observatórií. Meteorologické Zprávy 25(2–3): 36–40. <online>
▪ Zsoldos E. (2016): Konkoly Thege Miklós (1842–1916). Magyar Tudomány 177(12): 1455–1462. <online>

Odkazy na vybrané ďalšie materiály k téme:
Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove. História hvezdárne v Hurbanove
Základy vied o Zemi a vesmíre sú už vyše 150 rokov v Hurbanove