Aktuality SHMÚ

Dve snehové fujavice v jednom týždni

23.1.2022 | METEOROLÓGIA | ANALÝZA | CYRIL SIMAN
Dve snehové fujavice v jednom týždni
V poslednom období sa nám zima pripomína častejšie. Po mimoriadne teplom až predjarnom počasí, ktoré u nás panovalo na začiatku januára, sa k nám postupne vrátilo počasie primeranejšie ročnej dobre. V minulom týždni sa na území Slovenska vyskytli hneď dve situácie so silným vetrom, ktorý bol na viacerých miestach, aspoň prechodne, sprevádzaný hustým snežením. Snehové fujavice, ako nazývame tento vyššie opisovaný fenomén, sa u nás v nižších polohách nevyskytuje veľmi často. Zrejme aj to je dôvod, prečo môže obyvateľov zaskočiť nepripravených. Najčastejšie ochromí dopravu, či spôsobí ťažkosti v hospodárskom živote krajiny a výnimkou nemusia byť ani škody na majetku. Snehovým fujaviciam, a sumáru veterných pomerov predošlého týždňa sa budeme venovať v nasledujúcom príspevku.

 

Klimatológia a dopady snehových fujavíc na území Slovenska

Snehová fujavica je ľudové označenie a nemá charakter odborného termínu. Ide o fenomén, ktorý sa u nás vyskytuje v zimnom období, predovšetkým vo vyšších horských polohách. Celkovo však ide v rámci nášho územia o pomerne zriedkavý jav. Ak fujavica zasiahne nižšie položené a hustejšie obývané oblasti, môže dôjsť k paralyzovaniu cestnej, železničnej aj leteckej dopravy a pri dlhom trvaní až k prerušeniu spojenia postihnutej oblasti s okolitým svetom (napr. pri výpadku elektriny). Najextrémnejší známy prípad snehovej fujavice na našom území je z 11 a 12. januára 1987 a najviac postihnutá bola oblasť Bratislavy.

Snehovými fujavicami na území Slovenska sa v 90. rokoch zaoberal Racko (1997). Vo svojom príspevku detailnejšie analyzoval prípady štyroch snehových fujavíc, ktoré sa u nás vyskytli vo februári, marci a decembri 1993 a v novembri 1995. V nižších polohách považuje za najčastejší región, ktorý býva postihnutý snehovými fujavicami oblasť krajného juhozápadu a východ územia, čo je podmienené predovšetkým vhodnými orografickými podmienkami. Z makrosynoptického hľadiska sa v analyzovaných prípadoch snehové fujavice vyskytovali najčastejšie pri presune tlakovej níže zo severného Talianska a jadranskej oblasti ďalej na severovýchod. Snehové fujavice sa u nás najčastejšie vyskytujú pred teplým frontom v pomerne širokom zrážkovom pásme (Racko, 1997).

 

Snehová fujavica na Slovensku v pondelok 17.1.2022

Makrosynoptické podmienky vedúce k snehovým fujaviciam, ktoré sa u nás vyskytli v minulom týždni, boli íné ako opisoval vo svojej štúdii Racko (1997). Aj keď treba dodať, až aj v prípadoch z 90. rokov im predchádzal prílev chladného vzduchu do strednej Európy od severozápadu, a to predovšetkým vo februári a v marci 1993 a v novembri 1995.  Prílev chladného vzduchu však pokračoval viac na západ od nášho územia, až nad centrálne Stredomorie.

V pondelok 17.1.2022 sa naša oblasť nachádzala v silnejúcom severozápadnom prúdení medzi tlakovou výšou, ktorej stred sa presúval z Britských ostrovov nad Francúzsko a tlakovou nížou presúvajúcou sa zo Škandinávie, cez Pobaltie, nad západ Ruska (pozri animáciu č. 1 pod textom). So spomínanou tlakovou nížou bol spojený výrazný studený front, ktorý v pondelok okolo poludnia rýchlo postupoval cez Poľsko ďalej na juh. Sformovala sa na ňom línia búrok s intenzívnymi zrážkami, či už vo forme sneženia alebo snehových krúpok (hlásený bol aj výskyt krúp) (animácia č. 2). Sneženie a silný vietor sa u nás vyskytoval už pred samotným studeným frontom, ale najsilnejší bol práve na studenom fronte, o čom sme vás priebežne informovali prostredníctvom nášho fb profiluVietor bol napoludnie najsilnejší pod Tatrami a na západe, kde dosiahol silu prudkého vetra, na horách silu víchrice až silnej víchrice. Popoludní vietor ešte zosilnel a ojedinele sa aj v nižších polohách vyskytol búrlivý vietor, na vrcholoch hôr vo vysokých polohách až mohutná víchrica, čo dokumentuje napríklad údaj zo stanice Nitra Veľké Janíkovce a stanice na Chopku (obr. 1). Prudký vietor sme zaznamenali aj v Bratislave na letisku, v Slovenskom Grobe, v Piešťanoch a v Poprade, kde náraz vetra priamo na fronte dosiahol rýchlosť až 105 km/h. Pozoruhodné je, že na stanici v Nitre fúkal aspoň prudký vietor takmer nepretržite celé popoludnie a čiastočne zoslabol až po prechode studeného frontu v podvečerných hodinách (obr. 2). V tejto lokalite bola situácia nepríjemná aj z pohľadu pocitovej teploty, ktorá bola približne o šesť stupňov nižšia ako reálne nameraná teplota, ktorá bola našťastie až do príchodu frontu pomerne vysoká. Na studenom fronte sa ojedinele vyskytli aj búrky. Na január nevýdaný počet bleskov bol zaznamenaný nad územím Poľska, ale zopár výbojov sme namerali aj nad naším územím, a to nie len vďaka našej sieti na detekciu bleskov, ale dokonca aj prostredníctvom synoptických staníc (napríklad v Bratislave na Kolibe). Išlo tak o prvé búrky na našom území v tomto roku.  

Animácia č. 1: Predpoveď prízemného tlakového poľa, teploty vzduchu a prúdenia v hladine 850 hPa (cca 1400 - 1500 m n. m. v závislosti od vzduchovej hmoty)

v období od 16.1. do 18.1.2022.

 

Animácia č. 2: Rádiolokačná odrazivosť CAPPI 2 km + detekcia bleskov LINET dňa 17.1.2022.

Obr. 1: Najvyššia priemerná rýchlosť vetra (10-minútový kĺzavý priemer) na území Slovenska dňa 17.1.2022.

Obr. 2: Priebeh priemernej rýchlosti vetra na stanici Nitra - Veľké Janíkovce dňa 17.1.2022.

 

Snehová fujavica na Slovensku vo štvrtok 20.1.2022

Synopticky podobná situácia nastala v Európe aj vo štvrtok 20.1. Naša oblasť sa opäť nachádzala v silnom severozápadnom prúdení medzi tlakovou výšou, ktorej stred sa presúval od západu nad západné pobrežie Európy a tlakovou nížou presúvajúcou sa z Pobaltia nad bielorusko-ruské pohraničie. Dá sa povedať, že celá situácia, tlakové útvary aj prílev studeného vzduchu, boli posunuté viac na západ (pozri animáciu č. 3 pod textom). Napriek tomu však nedošlo k ,,vyliatiu" väčšieho množstva studeného vzduchu nad centrálne Stredomorie a k prehĺbeniu tlakovej níže v tejto oblasti (na to je potrebný prílev studeného vzduchu smerujúci na západ od Álp). Nenastali tak podmienky, ktoré boli typické (predchádzali) pre snehové fujavice, tak ako ich opisuje vo svojej štúdii Racko (1997).

Vo štvrtok 20.1.2022 postupovali cez naše územie hneď dva studené fronty. Jeden základný a druhý podružný. Silný vietor a intenzívnejšie zrážky boli spojené práve s týmto podružným frontom. Ten postupoval cez naše územie od severozápadu až neskôr popoludní (cez Bratislavu začal postupovať krátko pred 15:00 SEČ) (animácia č. 4), pričom pred ním došlo aj k zmenšeniu oblačnosti, čoho dôsledkom bol vzostup teploty vzduchu. Vďaka tomu sa zlepšili podmienky aj z hľadiska frontogenézy a lability, keďže sa zvýraznil rozdiel v teplote a relatívnej vlhkosti pred a za studeným frontom, ale tiež vertikálny teplotný gradient. To podporilo vývoj kopovitej oblačnosti, pričom priamo na tomto studenom fronte sme zaznamenali aj búrky, a to predovšetkým v oblasti Bánoviec nad Bebravou.

V nižších polohách dosiahol vietor silu prudkého vetra (obr. 3), najsilnejší bol na bratislavskom letisku, kde 10-minútový kĺzavý priemer mal hodnotu 14,6 m/s, v tesnom závese bola Nitra - Veľké Janíkovce (obr. 4), kde bolo vďaka veternému počasiu nepríjemne chladno aj na pocit. Vo vysokých polohách sa vyskytla až silná víchrica (obr. 3). 

 

Celkové zhodnotenie oboch situácii 

Z hľadiska výskytu snehovej fujavice a silného vetra na pocit nepríjemnejšou a aj extrémnejšou bola situácia z pondelka 17.1.2022. V tento deň sme zaznamenali silnejší vietor, a to nie len na horách, ale aj v nižších polohách. Spôsobené to bolo horizontálnym tlakovým gradientom, ktorý bol 17.1. o niečo silnejší ako 20.1. Aj hlásení (fotografie, videá) o nepriaznivom počasí, a to predovšetkým zo severného Slovenska, bolo viac (pozri video v závere článku). Situácia z 20.1.2022 bola pomerne nepríjemná na juhozápade Slovenska, najmä v oblasti Bratislavy, keďže sa vyskytla v čase kedy začínala dopravná špička a obyvatelia sa presúvali z práce domov. Celkovo možno týždeň v období od 17. do 23.1.2022 označiť za pomerne veterný a od vetra sme si výrazne oddýchli azda len v stredu 19.1.2022 (obr. 5).

 

Animácia 3: Predpoveď prízemného tlakového poľa, teploty  vzduchu a prúdenia v hladine 850 hPa (cca 1400 - 1500 m n. m. v závislosti od vzduchovej hmoty)

v období od 20.1. do 22.1.2022.

Animácia 4: Rádiolokačná odrazivosť CAPPI 2 km + detekcia bleskov LINET dňa 20.1.2022.

Obr. 3: Najvyššia priemerná rýchlosť vetra (10-minútový kĺzavý priemer) na území Slovenska dňa 20.1.2022.

Obr. 4: Priebeh priemernej rýchlosti vetra na stanici Nitra - Veľké Janíkovce dňa 20.1.2022.

Obr. 5: Priemerná rýchlosť vetra na území Slovenska v období od 17.1. do 23.1.2022.

 

Možnosti predpovedania snehových fujavíc

Snehové fujavice ako také nemožno priamo predpovedať z modelu (podobne ako snehové jazyky a záveje), tak ako napríklad maximálnu teplotu vzduchu alebo úhrn zrážok. Kombináciou viacerých predpovedných materiálov je však možné predpovedať podmienky, ktoré k nej môžu viesť. Predpovedať snehovú fujavicu môžeme s využitím predpovede zrážok, teploty vzduchu a rýchlosti vetra. Problém je pri stanovení hodnôt, ktoré budeme považovať za hraničné a teda priaznivé pre vznik snehovej fujavice (napr. teplota pod 0°C, vietor s rýchlosťou nad 25 km/h a úhrn aspoň zrážok 1 mm za hodinu). Orograficky členité územie Slovenska je ešte aj teraz v čase keď je rozlíšenie regionálnych modelov od cca 2 do 5 km (experimentálne 1 km) výzvou pre tvorbu takejto predpovede. Vo výsledku je potrebné zvážiť aj aktuálny stav snehovej pokrývky v predpovedanej oblasti. Staršia snehová pokrývka je zvyčajne pevnejšia, a to najmä vtedy ak po predošlom odmäku následne zamrzla a vytvorila sa na jej povrchu tvrdá kôra. Ak však na takúto vrstvu napadne nový sypký sneh, snehové jazyky sa môžu tvoriť aj pri miernom vetre.

Čaká nás v najbližšom období snehová fujavica?

Aj napriek tomu, že sme v úvode príspevku písali, že výskyt snehových fujavíc je u nás v nižších polohách zriedkavý, v minulom týždni sa vyskytli hneď dve takéto situácie. Spôsobené to bolo veľmi podobnými makrosynoptickými podmienkami, ktoré sa menili len pomaly. Preto sa aj inak nie bežná situácia mohla zopakovať v tak krátkom čase. Pri pohľade na predpovedné materiály na ďalšie dni si môžeme všimnúť, že rozloženie tlakových útvarov bude už v závere tohto pracovného týždňa opäť veľmi podobné ako v minulom týždni. Tlaková níž sa bude opäť presúvať zo Škandinávie, cez Pobaltie, až nad bielorusko-ruské pohraničie. Súčasne bude zo západnej do strednej Európy zasahovať výbežok tlakovej výše (obr. 6). V našej oblasti tak bude opäť silnejší horizontálny gradient. V piatok 28.1.2022 tak opäť môžeme očakávať veľmi veterné počasie, a to predovšetkým na horách, pod Tatrami a na juhozápade územia (animácia 5). S ostatnými podmienkami pre snehovú fujavicu to už bude horšie. Napríklad na juhozápade územia síce bude veterno, ale zrážok tu bude len málo (prechodne viac ich môže byť na fronte, tak ako aj v minulom týždni). Aj teplota vzduchu bude na juhozápade územia vysoká, čo však môže byť klamlivé, keďže maximum bude dosiahnuté pred frontom a pri prechode studeného frontu výrazne poklesne. V noci budú podmienky z hľadiska teploty lepšie, ale to už budú zrážky ustávať a súčasne bude vietor slabnúť (najmä po polnoci). Najlepšie podmienky na snehovú fujavicu tak budú v piatok 28.1. na severe územia, v nižších polohách najmä pod Tatrami.

 

Obr. 6: Predpoveď výšky, teploty vzduchu a prúdenia v hladine 500 (cca 5500 m. n. m.) a 850 hPa (cca 1400 - 1500 m n. m.) na 28.1.2022 6:00 UTC.

 

Animácia 5: Predpoveď priemernej rýchosti a smeru vetra podľa modelu ALADIN na obdobie 27.1. (12:00 UTC) až 29.1.2022 (06:00 UTC).

 

Snehová fujavica vo Svite, 17.1.2022 (zdroj: youtube, meteorologická stanica Svit).

 

 

 

Zdroje: RACKO, Stanislav. 1997. Snehové fujavice na území Slovenska v rokoch 1993 a 1995. Slovenský hydrometeorologický ústav. Bratislava.

 

 

Autor: Mgr. Cyril Siman, PhD., Centrum predpovedí a výstrah, Odbor meteorologické predpovede a výstrahy