Štátna monitorovacia sieť 2019

Monitorovacia sieť, merané veličiny a metódy monitorovania

Pramene sú pozorované v rámci štátnej hydrologickej siete podzemných vôd, ktorá bola koncom 80. rokov zostavená z dovtedajšej vyhľadávacej a účelovej siete. Tvoria ju jednak nezachytené, ako aj zachytené a vodárensky využívané pramene, situované vo všetkých základných hydrogeologických útvaroch, najmä v mezozoiku. V roku 2019 bolo pozorovaných 358 prameňov.

Zoznam prameňov monitorovacej siete v roku 2019 rozdelených v jednotlivých povodiach:

Zoznam pozorovaných objektov prameňov je spracovaný podľa povodí. Uvedené je v ňom katalógové číslo, frekvencia merania, lokalita, názov prameňa, hydrologické číslo, útvar podzemných vôd, hydrogeologický rajón, nadmorská výška a rok od kedy je na prameni meraná výdatnosť a teplota vody.

povodie Moravy povodie Váhu povodie Nitry povodie Hrona povodie Ipľa povodie Slanej povodie Bodvy povodie Hornádu povodie Bodrogu povodie Popradu
 

  395 - Ľubochňa - prameň Salatín   546 - Habovka - prameň Blatná dolina   352 - Litpovský Ján - prameň Pri Stanišovskej jaskyni

               Ľubochňa - prameň Salatín (č.395)                               Habovka - prameň Blatná dolina (č.546)               Liptovský Ján - prameň Pri Stanišovskej jaskyni (č.352) 

Pozorovanie bolo na prameňoch z ktorých boli vložené údaje do databanky vykonávané 1-krát týždenne na 175 prameňoch, na 189 prameňoch boli osadené automatické prístroje (spolu je v pozorovacej sieti prameňov prevádzkovaných 196 automatických prístrojov, niektoré pramene majú totiž automaticky monitorovaných viacero samostatných výverov). Spolu s meraním výdatnosti sa u všetkých prameňov meria aj teplota vody.

Mapa monitorovacej siete prameňov: Mapa prameňov Slovenska (časť A | časť B)

Prameň je sústredený prirodzený výver podzemnej vody na zemský povrch. Ak sa na jednom mieste vyskytuje viac prameňov z toho istého podzemného zdroja, nazývame toto miesto pramenisko. Za priaznivých hydrogeologických podmienok sa od prameňa vytvorí vodný tok, ktorý následne odvádza vyvierajúcu vodu ďalej do vodnej siete. Ďalším zdrojom vody je priesak, kde voda v mieste nevyviera, ale iba presakuje. Pramene sa triedia podľa rôznych hľadísk. Za najdôležitejšie kritérium rozdeľovania prameňov sa považuje príčina a spôsob výstupu na povrch. Pramene sa podľa spôsobu výveru delia na zostupné (údolné, pretekavé, vrstevné) a vzostupné (výstupné) pramene (zlomové, artézske). Osobitnú skupinu tvoria krasové pramene. Pramene ďalej delíme napríklad podľa výronu vody na stále, občasné (periodické) a epizodické. Podľa teploty sa rozlišujú pramene studené (s priemernou teplotou nepresahujúcou 20 °C), teplé (s priemernou teplotou vyššou ako 20 °C). Teplé pramene sa ďalej delia na vlažné (hypotermálne, do 37 °C), teplé (termálne, do 50 °C) a vriace (termy, nad 50 °C). Podľa zmien výdatnosti pramene ďalej delíme na pramene s veľmi vyrovnanou, priemerne vyrovnanou a nevyrovnanou výdatnosťou. Ako zaujímavosť uvádzame, že najvyššia zaznamenaná výdatnosť prameňa na Slovensku dosiahla 6380 l.s-1 (Muráň - prameň Pod hradom).

630 - Vrícko - prameň Vrícko 2

Vrícko, prameň Vrícko

V roku 2019 bolo pozorovaných 1144 objektov štátnej hydrologickej siete podzemných vôd (sond). Pozorovanie na sondách v roku 2019 bolo zabezpečované dobrovoľnými pozorovateľmi 1-krát týždenne (v stredu) na 254 objektoch. Na 890 objektoch boli osadené automatické prístroje s hodinovým intervalom merania. V rovnakom počte objektov t.j. v 890 objektoch (objekty s automatickým prístrojom) bola zároveň meraná teplota vody v dennom intervale (automatickým prístrojom). V 24 objektoch meraných ručne v týždennom intervale (z celkového počtu 254 objektov) bola meraná aj teplota ručne. Väčšina pozorovacích objektov je situovaná v kvartérnych sedimentoch, len neveľký počet (80 objektov) je lokalizovaný aj v predkvartérnych útvaroch od sedimentárneho neogénu až po kryštalinikum.
Nárast automatizácie merania na sondách medzi rokmi 2018 (870 objektov s automatickým prístrojom) a 2019 (890 objektov s automatickým prístrojom) bol minimálny, zmena nastala len na 20 objektoch a súvisela s projektom OPŽP zameraným na monitorovanie a hodnotenie množstva a režimu podzemných vôd (masívnejší rozvoj automatizácie merania v súvislosti s riešením uvedeného projektu sa predpokladá v roku 2020.

Zoznam pozorovacích objektov hladín podzemných vôd v roku 2019 rozdelených v jednotlivých povodiach:

Zoznam pozorovaných objektov podzemných vôd (sond) je spracovaný podľa povodí. Uvedené je v ňom katalógové číslo, frekvencia merania, lokalita, hydrologické číslo, útvar podzemných vôd, hydrogeologický rajón, nadmorská výška terénu a roky od kedy je na objekte meraná hladina a teplota vody.

povodie Moravy povodie Dunaja povodie Váhu povodie Nitry povodie Hrona povodie Ipľa povodie Slanej povodie Bodvy povodie Hornádu povodie Bodrogu povodie Popradu
 

Mapa monitorovacej siete sond

časť A | časť B | časť C | časť D | časť E | časť F

                   7005 - sonda Brodské     5140 - sonda Svit - Lučivná     5146 - sonda Vyšné Valice

                                   sonda Brodské č.7005                                       sonda Svit - Lučivná č.5140                                 sonda Vyšné Valice č.5146